Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

III. KAPITOLA - Dezercie v roku 1942
spolubojovníkov. Opierať sa tu však môžeme len o zachované referencie
žandárskych staníc.
Ako prvý zbehol ešte v lete 1942 Szász Imrich, ktorý bol „zmýšľania
a presvedčenia veľkomaďarského", aj jeho rodina sa vraj stýkala
len s Maďarmi. Szász ešte 11. 11. 1938 utiekol do Maďarska, odkiaľ sa
vrátil 24. 12. 1940, keď prezident vyhlásil amnestiu. 149
Maďarské národnostné presvedčenie vyznával aj Menth Jozef.
Svedčí o tom aj fakt, že svojho času zbehol od útvaru do Maďarska,
kde sa aj po zbehnutí (v júli 1942 z Kurska) zdržoval. 150 Možno k jeho
rozhodnutiu zbehnúť prispelo aj rozhorčenie z toho, že Okresný
úrad v Nitre jeho rodičom neuznal nárok na štátny vyživovací príspevok.
151
Rigo Anton z Podunajských Biskupíc, príslušník pešieho pluku 102,
zbehol ešte na jar 1942. Podľa hlásenia bol „zmýšľania a presvedčenia
veľkomaďarského", pohyboval sa v prostredí „ tunajších Maďarov,
všetci príbuzní sú Cigáni - hudobníci a stýkajú sa len s Maďarmi". 152
Spolu s ním utekal pravdepodobne aj Vôrôš Štefan. Podľa policajného
prezídia „národnostného presvedčenia slovenského nemal", jeho otec
bol Maďar. Neskôr bolo zistené, že prestúpil do nemeckej armády. 153
V júni to bol zas Pöcs Štefan, ktorý bol takisto Maďar, politickým
aj národnostným presvedčením, navyše bol aj organizovaný v Maďarskej
strane.
Smiščík Jozef, ktorý zbehol v septembri 1943, bol síce úradne národnosti
slovenskej, avšak presvedčenia maďarského, aj doma rozprával
po maďarsky. 154 Posledným maďarským zbehom a jediným, ktorý
zbehol k sovietskym partizánom spolu so slovenskými vojakmi v septembri
1943, bol Nitran Štýblo Tibor. 155
Ak by sme mali hovoriť o nespoľahlivosti po linke národnostnej
skupiny príslušníkov slovenskej armády, dalo by sa to čiastočne povedať
jedine o Rusínoch. Práve oni tvorili v roku 1943 početnejšiu
skupinu zbehov (ako to vyplýva aj z priloženého zoznamu). Naopak,
slovenskí vojaci z obcí Hornej Oravy a Spiša, ktoré boli v rokoch 1920
— 1939 nemilosrdne polonizované, sa spoľahlivosťou neodlišovali od
vojakov z iných častí Slovenska. 156 175