Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
II. KAPITOLA — Nasadenie a podmienky činnosti Zaisťovacej divízie v <strong>ZSSR</strong><br />
Možno ešte naliehavejšou úlohou než doplnenie novými príslušníkmi<br />
bolo hľadanie spôsobu, ako zabrániť stratám. Niektorí velitelia<br />
sa o to snažili v prvom rade uzavieraním akéhosi tichého prímeria<br />
s partizánmi. Bola to obojstranne výhodná dohoda - Slováci takto získali<br />
pokoj a partizáni tiež. Takéto spolužitie sa však zďaleka netýkalo<br />
celej divízie, iba jej niektorých jednotiek. Na prvom mieste snáď SPO<br />
v čase, pokiaľ mu velil Ukrajinec pplk. Jaroslav Kmicikiewicz. Za jeho<br />
velenia od marca do septembra 1942 nemal oddiel ani jednu ozbrojenú<br />
konfrontáciu s partizánmi. Protipartizánske akcie sabotoval úplne,<br />
alebo ich vykonával len naoko. 23 Iní velitelia však podobné postupy<br />
odmietli. Dôsledkom boli potom zvýšené straty na životoch.<br />
Na výpady partizánov a následné ostré protipartizánske akcie<br />
však doplácalo v prvom rade obyvateľstvo zainteresovaných oblastí,<br />
ktoré sa dostalo do úlohy rukojemníka medzi dvoma bojujúcimi stranami.<br />
(Problémom bolo už to, že pri „akciách" nebolo možné presnejšie<br />
odlíšiť civilné obyvateľstvo od partizánov, ktorí boli oblečení takisto<br />
zväčša v civile). Tento moment bol snáď najsmutnejšou stránkou dopadu<br />
boja dvoch totalitných ideológií. Z pravidelných hlásení si možno<br />
utvoriť približný obraz. 24 Rabovanie partizánov, či na strane druhej<br />
odovzdávanie dávok okupačnej správe by chudobné dedinské obyvateľstvo<br />
snáď mohlo prežiť. Omnoho horšie však bolo, že ani jedna<br />
z bojujúcich strán nebrala ohľad na holé životy civilov. Aj to najmenšie<br />
podozrenie z paktovania (dobrovoľného či vynúteného) s opačnou<br />
stránkou, malo za následok okamžité represálie. Neraz stačilo jedno<br />
udanie, či konkrétne „poukázanie" a osud rodiny dotyčného, niekedy<br />
i celej obce bol spečatený. Nemecké trestné jednotky vypaľovali obce<br />
s profesionálnou chladnosťou a celoplošne. V niektorých prípadoch im<br />
asistovali aj slovenské jednotky, hlavne od 102. pešieho pluku. Najznámejšou<br />
udalosťou je iste povraždenie obyvateľov obce Maloduš<br />
dňa 2. augusta 1942 svojvoľne nariadené veliteľom 5. roty npor. L.<br />
Kleinertom. 25 Ani partizáni však niekedy nezaostávali, čo do brutality<br />
svojich akcií, i keď tieto boli vo svojich dôsledkoch na obyvateľstvo<br />
značne menšie.<br />
Otázka postupu voči civilnému obyvateľstvu, ktoré bolo akýmsi<br />
rukojemníkom vojny, sa onedlho stalo hlavnou príčinou sporu medzi<br />
veliteľskými kádrami divízie. Konkrétne medzi veliteľom 102. pluku<br />
67
Change language