Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

III. KAPITOLA - Dezercie v roku 1942
sú mu na stope. „Koncom augusta som sa dozvedel, že ma chcú uväzniť.
Nečakal som, kým ma začnú vypočúvať,"písal roku 1961, ale hneď
utiekol. 97
Okrem týchto prípadov do konca mesiaca zbehli ešte štyria muži,
teda v auguste prešlo celkovo na stranu partizánov 26 zbehov. V porovnaní
s júlom to bolo o 10 prípadov viac.
Na margo príčin zbehnutí uskutočnených v prvej polovici augusta
1. dôst. gen. štábu mjr. Nosko uvádzal:
a) „medzi zbehmi sú vojaci, ktorí pred niekoľkými dňami prišli zo
zázemia a predpokladom zbehnutia je naočkovanie už v zázemí.
b) nepriateľ majstrovsky podchytáva citové založenie našich vojakov.
Vojaci udržujú styk so ženami inteligentnými, ktoré ich zpracujú
po každej stránke a prevedú k záškodníkom
c) ďalšou príčinou zbehnutia je strach pred trestom a rozhárané
rodinné pomery doma."
Ak je v histórii divízie obdobie, v ktorom by sme mohli hovoriť
o skutočne masových útekoch jej príslušníkov, sú to posledné dva mesiace
jej existencie. Za september máme totiž
dosvedčených bezmála sto prípadov dezercií
k partizánskym jednotkám!
5. septembra zbehol zo zväzku divízie po
Nálepkovej skupine prvý, a celkovo piaty dôstojník,
npor. František Cibula spolu so svojím
sluhom Michalom Madejom. O pohnútkach
Cibulu, ktorého sovietski partizáni zakrátko
popravili, sa nezachovali žiadne stopy. Avšak
Madej mal, aspoň podľa hlásenia žandárskej
stanice z jeho bydliska, okrem politických aj
údajne rodinné problémy. Hlásila totiž, že „nielenže
z politických dôvodov zbehol, ale i preto,
že musel konať vojenskú službu, zatým čo jeho
manželka drží si domácich priateľov v zázemí. " 98
Čo je však v tomto prípade oveľa dôležitejšie, udalosť rýchlo zaregistrovali
aj Nemci, pre ktorých to bol veľmi znepokojivý signál. Len
161