Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

II. KAPITOLA — Nasadenie a podmienky činnosti Zaisťovacej divízie v ZSSR
v Mozýri. Bolo to jediný raz v dejinách slovenskej armády, keď mali jej
príslušníci kolektívnu spoluúčasť na vyslovene protižidovskej akcii. 13
Úlohy hlavných síl divízie v tomto období ostávali orientované na
ochranu komunikácií v smere Pinsk — Gomeľ, Sarny — Kyjev a Žitomír
- Mozyr. 14 Partizánska aktivita sa stupňovala i ďalej v letných
mesiacoch roku 1942. Ani zosilnenie stráží na jednotlivých úsekoch
pridelených divízií však nemohlo zamedziť stále novým útokom partizánov
na strážené objekty, ktoré si prirodzene vyžadovali nové a nové
obete z radov slovenských vojakov. Júl 1942 sa niesol v znamení veľkých
presunov. Peší pluk 101 sa premiestnil z okolia železničnej trate
Pinsk — Gomeľ a veliteľstvo divízie zo Žitomíru do Ovruče a, naopak,
Zmiešaný prezvedný oddiel (SPO) odišiel z Korostenu do oblasti tzv.
Mokrého trojuholníka Chojníky — Bragin — Lojev. 15
Letné mesiace okrem presunov poznačila i zvýšená aktivita partizánskych
desantov. Prepadávanie stráží či rôzne deštrukcie sa v tomto
období stávali bežným zjavom. Obzvlášť nebezpečným javom pre
vojsko sa stalo podminovávanie tratí. Tejto forme partizánskeho boja
sa prakticky nedalo zabrániť, pretože rozsiahle a husté lesy, ktoré
sa končili neraz pri násype, poskytovali partizánom veľmi vhodnú
ochranu a bezpečný manévrovací priestor. Diverziám preto nemohlo
zabrániť ani pravidelné pozemné či letecké hliadkovanie. 16
Práve túto črtu charakteru divízie treba zdôrazniť: jej mužstvo
nikdy nebolo organizované v tesných bojových zväzkoch, ale v malých
jednotkách roztrúsené po obrovskej ploche, väčšej než polovica súčasného
Slovenska, cca 29 000 km 2 . 17
Ochrana rozsiahleho priestoru, postupná decimácia spôsobená neustálymi
prepadmi, nedostatočným doplňovaním, ako i katastrofálne
životné podmienky na území ZSSR spôsobovali, že rady príslušníkov
malej divízie sa z mesiaca na mesiac stenšovali a bojová morálka klesala.
Nešlo len o úmrtia, ale i o zranenia, ochorenia a v neposlednom
rade i o odchod dovolenkárov, z ktorých sa mnohí už späť na front
nevracali. Niet preto divu, že veliteľ divízie viackrát urgoval doplnenie
stratených síl na MNO, ale bezvýsledne. Tak napr. začiatkom
júla 1942 požadoval jej veliteľ plk. Pavel Kuna dodanie nových síl,
„pretože naše sily sú na stráženie železnice Pinsk - Gomeľ slabé a nie
je nám možné zabrániť rôznym sabotážnym akciám. Roty sú stálymi
65