Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 — 1943
stranu. „...V ten deň tam boli akurát partizáni, oni tiež zháňali kartošku,
čo nosili ľudia z rolí", spomínal si po rokoch Medzihorský, po
Mikulovi druhý hlavný organizátor úteku. Partizánski chlapci zahliadnuc
slovenskú hliadku sa najprv utekali rýchle schovať na okraj
obce, k lesu. Báli sa totiž cudzích vojakov. Aj civilné obyvateľstvo sa
pochopiteľne obávalo vyzradiť partizánov, spočiatku nedôverovalo vojakom.
O chvíľu sa však všetko zmenilo. „ Už keď sme tam prišli do
jednej chalupy sme videli, že civil bežal, aj flintu niesol. Že kto to bol,
sa pýtame... Že oni neznajú... Potom hovorí jeden, že to bol partizán...
My sme hneď stŕpli, zľakli sme sa, lebo Nemci nám ich opisovali, že
nás budú mučiť, strieľať a všetko možné - a to nebola pravda. „Vaňa,
Vaňuška, skaži pravdu! Však sa nemáš čoho báť!" - hovoril ten jeden
civil tomu druhému." Jeden z partizánov sa totiž osmelil a mával
spoza poslednej chalúpky na Medzihorského. „Volali ma bližšie - keď
som videl, že odhodil pušku, som sa priblížil aj ja k nemu, vtedy ma
začal objímať, že„kamarat slovenský vojak", brataťsa s nami." Vravel
mu pritom, že dostali „prísny zákaz" dotýkať sa slovenských vojakov.
Partizán pozýval Medzihorského do ich radov hneď, no ten sa obával
„čo z toho budú mať naši doma, lebo bola taká mienka medzi nami, že
naše rodiny budú ohrozené, aj keď oficiálne v rozkazoch alebo tak sa
to nepovedalo". Strach mali aj z toho, či ich neprezradí niekto z vlastných
vojakov. 53
Získaný proviant - zemiaky, husi, dvoch baranov, si najprv poodnášali
na strážnicu, avšak nestihli ho už zjesť. Dobehol totiž vojak
Pilátik od Semaforu so zvesťou, že ktosi z miestnych obyvateľov to už
hlásil Nemcom, že sa stretli s partizánmi. Bolo to totiž blízko trate.
To bola aj bezprostredná pohnútka k úteku. A skutočne, do rána boli
už strážni preč.
Mikula spomínal, že pôvodne útek plánoval až po obdržaní zimnej
bielizne, o svojom spojení s partizánmi kamarátom nič nepovedal.
Po uvážení novej situácie a dohode s Medzihorským sa ale rozhodol
nakoniec pre odchod. Prostredníctvom partizánky Olgy Vlasenkovej
odkázal partizánom, aby po skupinu prišli. Keď už partizáni v lese
čakali, vyrozumel aj ostatných chlapcov a tiež veliteľa stráže, desiatnika
Bajanu, a tak všetci odišli. Partizáni mali so sebou povozy, na
ktoré naložili všetku výzbroj a výstroj. Po dohode s nimi sa tak Miku-
116