Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

III. KAPITOLA - Dezercie v roku 1942
prehrá, Hitler chce zničiť Slovensko, ja som pracoval jeden a pol roka
v Nemecku a viem, čo chcú Nemci, je veľkým zločinom, že Slováci bojujú
s Nemcami proti svojim bratom Rusom, ktorí nám chcú len dobre"
a pod. Na okraj obvinenia zo samovoľného opustenia stanovišťa
uviedol: „Telefónnu ústredňu Sumatra som opustil 23. 11. o 13. hod.
a odišiel som do dediny Ptič, kde som prenocoval u dievčaťa a stadiaľ
som odišiel ráno aj s jedným policajtom, ktorý šiel do obce Bahrinoviči
páliť vodku (samohonku). Išiel som s ním, že si od neho kúpim za cigarety
vodku. Do Bahrinoviči sme prišli asi o 11. hodine, kde sme spolu
s policajtom hľadali aparát na pálenie vodky. Aparát sme i našli, ale
bol obsadený - druhý pálil vodku. Keď sme prišli k nemu, hneď nám
dal jednu fľašu vodky, ktorú sme spolu s policajtom vypili. Keď sme
dochádzali do Ptiča, začala vodka účinkovať na hlavu a keď sme došli
do dediny, zobrali ma naši vojaci, ktorí brali vodu na voz a odviezli
ma na telefónnu ústredňu Sumatra, ale ja som už nič nevedel o sebe,
bol som natoľko opitý." 79 Keď Bebčákovi hrozilo vyšetrovanie a trest,
rozhodol sa 26. decembra 1942 osudu uniknúť a počas akcie proti partizánom
v obci Buda Sofijevka 80 dezertoval. 81 Nebola to konečne jeho
prvá dezercia. Podľa vyjadrenia veliteľa družstva des. J. Murína malo
jeho „svojvoľné chovanie ... pôvod v jeho dobrodružnom živote", keďže
Bebčák sa vraj už viackrát vzdialil od svojej jednotky, medziiným
zbehol v roku 1939 do Poľska, za čo bol štyri mesiace vo vyšetrovacej
väzbe, ale amnestiou nakoniec trestu pozbavený. 82
Do vianočných sviatkov roku 1942 stihlo z radov divízie zbehnúť
ešte 19 (resp. 21 príslušníkov). 83 Prvá skupinová dezercia v decembri,
a druhá v divízii vôbec, sa uskutočnila už 3. decembra 1942, pričom
zbehli piati príslušníci 6. roty 101. pluku. Tu boli však pohnútky podľa
všetkého úplne iné než vlastenectvo či antinacistické presvedčenie.
Trestné oznámenie na Mikuláša Kramera, podané veliteľom 6. roty
dňa 5. 12. 1942, totiž hovorí o tom, že 1. 12. sa Kramer opil a na izbe
v ubikácii v opilosti zo služobnej zbrane vystrelil. Keď ho prišiel na
izbu napomenúť a proti hazardnému konaniu zakročiť službukonajúci
čatník Matej Staroň, agresívny Kramer namiesto ospravedlnenia
nadriadeného udrel do tváre. Kramerovi štyria najlepší kamaráti —
Ščambora, Vaščík, Podhora a Zeleňák - sa však druha zastali a službukonajúceho
čatníka fyzicky napadli, čím mu zabránili v zákroku
123