Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>Dezercie</strong> a <strong>zajatia</strong> príslušníkov Zaisťovacej divízie v <strong>ZSSR</strong> v rokoch 1942 — 1943<br />
125<br />
126<br />
127<br />
128<br />
129<br />
130<br />
131<br />
132<br />
133<br />
134<br />
135<br />
136<br />
137<br />
KOSIK, V.: Ukrajina i Nimeččina u drugij svitovij vijny. Paríž-New York-Ľvov<br />
1993, s. 120. Všetky tieto krajiny podľa neho vstúpili do vojny z vlastnej iniciatívy.<br />
Napr. MICIK, J. A. - BAŽAN, O. G.: Istorija Ukrajini. Z1914 r. do našich dniv. III.<br />
Kyjev 2003, s. 124.<br />
KOVAĽ, M. V.: Ukrajina v drugij svitovij i velikij vitčiznjanij vijnach (1939 - 1945<br />
rr). Kyjev 1999, s. 268. Jaroslav Gricak v kapitole o udalostiach roku 1941 prítomnosť<br />
Slovákov neregistroval, píše len o nemeckej intervencii so spoluúčasťou<br />
Rumunov a Maďarov. Pravdepodobne o existencii Slovenskej republiky ani nevedel,<br />
keďže na mape súdobej Európy zobrazuje iba ČSR. GRICAK, J.: Narys istorii<br />
Ukrajini. Formirovannija modernoj ukrajinskoj nacii XIX-XX stolittja. Kyjev<br />
1996, s. 217-218.<br />
Napr. Istorija Rosii 1938 - 2002 autorov A. S. Barsenkova a A. I. Vdovina (Moskva<br />
2003) medzi spojencami Nemecka v protisovietskej vojne spomína len Rumunov,<br />
Fínov, Talianov a Maďarov (s. 40). Rovnako Istorija Rosii (XX. vek) vedúceho autora<br />
B. P. Dmitrenka (Moskva 2001, s. 464). Účasť Slovákov neregistruje ani monumentálna<br />
Chronika osnovnych sobytij 19.-20. veka kolektívu autorov z r. 2002.<br />
Jeho slová z knihy Povstanie cituje V. Babnič (Vo veľkej vojne malá vojna, s. 34).<br />
Slovenský národný archív, f. Úrad Predsedníctva SNR, šk. 78, prehľad o účasti<br />
slovenských vojakov v čs. zahraničnej armáde v SSSR, vo Francúzsku, v Anglicku,<br />
v Poľsku, v Juhoslávii a za SNP. Dokument cituje v knihe Slovensko v rokoch<br />
1945 - 19481. diel (Toronto - Sv. Jur 1994, s. 300) aj F. Vnuk, no len celkové počty.<br />
V skutočnosti bola u Nálepku len približne pätina mužov z uvádzaného počtu.<br />
U krymských partizánov malo byť 150 mužov, u odeských až 300, 1. pešia divízia<br />
vraj pri Melitopole prešla k Sovietom komplet. DOLEŽAL, J.: c. d., s. 72-73.<br />
FALŤAN, S.: Z denníka partizána na Bielej Rusi. In: Partizánske akcie v národnom<br />
povstaní, s. 131. Presne ten istý hrubý odhad — niekoľko sto mužov — uvádza<br />
vo svojej stati v syntéze Slovensko-Dejiny z roku 1971 Ľ. Lipták (s. 743).<br />
ŠOLC, J.: SNP, jeho predpoklady, s. 44.<br />
ŠOLC, J.: Slovensko vo vojne, s. 47.<br />
Ohne partizánskej družby. (Zost. V. F. Romanovskij-S. Falťan). Bratislava 1961,<br />
s. 19-20. Ďalším jeho výmyslom je údaj, že 15. septembra prešlo 33 Slovákov<br />
a o mesiac ďalších 48 vo Fastoviči. To isté opakuje aj A. A. Žigar. Tamže, s. 48 a po<br />
nich aj M. Rjabik a V. Morochovič v knihe Malé drámy (Bratislava 1984, s. 21).<br />
AFANASJEV, N.: c. d., s. 51.<br />
GREČUCHA, I, V.: Stránky priateľstva, s. 40. V skutočnosti za tieto dva mesiace<br />
60