Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 — 1943
81
82
83
84
85
86
87
88
89
zbrani." 19. septembra 1942 rozhrabali zas partizáni na trati pri Kopceviči piesok,
čo naznačovalo pokus o uloženie míny. Keď sa k miestu priblížila dvojčlenná hliadka,
zaznel z lesa výstrel, ktorý oboch vojakov ťažko ranil. Následne sa v denníku
10. roty objavil zápis: „Mužstvo je nad týmto zákerným prepadom rozhorčené".
VHA Bratislava, f. ZD, šk. 52, vojnový denník 10/101 roty.
MIČIANIK, P.: Slovenská ZD, s. 54. Znetvorené boli napr. aj telá vojakov zlikvidovaných
pri obci Bjesujev, 1. augusta 1942. Tamže, s. 59.
Svedčia o tom i vydávané zákazy. „Zakazujem počúvať cudzí nepriateľský rozhlas
všetkým príslušníkom ZD. Bolo by to prinajmenšom nevďačnosťou k nemeckému
národu a nemeckej armáde, ktorá nám nedávno zapožičala 20 rádioprístrojov pre
posluch slovenských a nemeckých staníc." VHA Bratislava, f. ZD, šk. 62, dôv. rozkaz
VZD č. 114 1942, 15. 9. 1942.
KNJAZKOV, A. S.: Okupacionnyj režim. Partizanskoje dviženie. In: Vojna i obščestvo
1941 - 1945 (Pod. red. G. N. Sevostjanov), s. 277.
VHA Bratislava, f. 55, 305-32-5, sit. spravodajské hlásenie č. 2427 dôv. zo 17. 11.
1941.
Napr. S. Falťan písal: „Hovorili nám o nepriateľskom postoji obyvateľstva k Sovietom
a tu sme videli mládež (zvlášť dievčatá, muži boli zväčša preč) ľpiacu
k socializmu a mládež je predsa všade dušou národa." VHA Bratislava, f. PH, inv.
č. 2, Falťan: Slovenskí partizáni v SSSR. Tiež MIČIANIK, P.: c. d., s. 61. Podobne
vo svojej knihe o Ukrajine počas II. sv. vojny ukrajinský historik M. V. Kovaľ.
Mladí vraj v odboji vystupovali osobitne aktívne. Aj hlásenia Sicherheitsdienstu
hovorili, že „väčšina mladých sú fanatickí boľševici" (c. d., s. 266-267).
Rozhovor im vraj dlho ostal v mysliach. ŠALGOVIČ, V.: Víťazný boj. In: Ako sa
rodilo, s. 313.
Ján Bednár autorovi týchto riadkov spomínal, že partizáni z ich brigády ho presvedčovali
o tom, že katynský masaker majú na svedomí Nemci a on tomu aj veril.
Rovnako tak aj masakre NKVD z roku 1941, ktoré takisto videl na vlastné oči. To
isté vraví v spomienkach aj iný bývalý sovietsky partizán, tentoraz krymský, Jozef
Belko. Píše, ako ich jeden z obyvateľov Drogobycza vehementne presvedčoval,
že masakre, ktoré ostali po utekajúcich príslušníkoch NKVD, sú vlastne dielom
Nemcov. Jednoducho v propagande boli Sovieti neprekonateľní. BELKO, J.: Zápisník
z východného frontu. Bratislava 1965, s. 15-16.
CHAUSTOV, V. N.: c. d., s. 368-369.
Vojaci sa vraj takýchto protinemeckých výrokov často dopúšťajú len z jedinej snahy:
Získať si priazeň mladých dievčat, naklonených boľševizmu. Neraz však tieto
96