Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 — 1943
úbytkami zoslabované a žiadnu náhradu za mŕtvych a ranených nedostávajú,
hoci sme o to už viackrát prosili. " 18
Na MNO však brali jeho požiadavky zväčša „nahlucho" a nové sily
zo Slovenska na front neposielali v požadovanom množstve. Bol to
dôsledok prístupu ministra národnej obrany gen. F. Čatloša, ktorý tak
konal v úsilí minimalizovať slovenskú vojenskú účasť na východnom
fronte. V tomto ohľade konal Čatloš s plnou dôverou a podporou prezidenta
SR Dr. Jozefa Tisa. Na strane druhej však museli neľahké
bremeno niesť radoví vojaci, ktorí nedobrovoľne ostávali v poli oveľa
dlhšie, než im bolo pôvodne sľúbené.
Ani zmena na veliteľskom poste 10. augusta 1942 na tomto nič
nezmenila. Plk. Rudolf Pilfousek mohol podobne ako jeho predchodca
len konštatovať, že „doplňovanie jednotiek zo zázemia nie je vôbec
prevádzané. ZD od 1. 1. 1942 odsunula či stratila vyše 400 mužov. Ani
za dôstojníkov ani za mužstvo nedostala však doteraz náhradu, takže
stavy rôt klesajú pod 100, niekde až na 80". 19
V lete sa rozšírili policajno-represívne akcie, ktorými veliteľstvo
reagovalo na zvýšenú aktivitu „záškodníkov", čo sa odráža aj v hláseniach.
Tak napr. jednotka pod velením npor. Mikuláša Čordáša zo 101.
pluku mala, podľa zachovaného hlásenia, 12. augusta pri Skorodnoje
likvidovať dvanásť záškodníkov aj s ich táborom, v polovici mesiaca sa
zas 102. pluk zapojil do veľkej protipartizánskej akcie s krycím názvom
Perún, keď rota npor. Ladislava Kleinerta zlikvidovala údajne
štyridsať záškodníkov. 20
Za september 1942 sa konštatuje, že tento sa vyznačoval zvýšenou
protipartizánskou činnosťou. Akcie boli pochopiteľne organizované
v spolupráci s nemeckými miestami. Príslušníci pluku vraj prečistili
priestor okolo veliteľstva divízie a plukov a „prikročilo sa k zničeniu
záškodníckych lágrov a prenasledovaniu". Do bojov sa zapojilo aj letectvo
spolu s obrnenou technikou. Dosiahli sa vraj viaceré pozoruhodné
úspechy za minimálnych vlastných strát. 21 Najmä zapojenie
vlastného letectva bolo veľkou výhodou slovenskej divízie v protipartizánskom
boji, najmä pri identifikácii partizánskych táborov či ich
presunov v nedostupnom teréne. S leteckou podporou nemohli v tom
čase počítať ani mnohé nemecké divízie... V niektorých prípadoch sa
však preberali aj nemecké okupačné praktiky. 22
66