Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio
Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio
Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Diccionariu</strong> <strong>toponímicu</strong> <strong><strong>de</strong>l</strong> Conceyu <strong>de</strong> <strong>Xixón</strong><br />
●Referencia al llugar: ta asitiáu al pie <strong><strong>de</strong>l</strong><br />
monte Paragüezos y llendando col <strong>conceyu</strong><br />
<strong>de</strong> Siero, parroquia <strong>de</strong> La Collada.<br />
La Mata la Suaña<br />
Llugar <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> Leorio / Llorio,<br />
barriu <strong>de</strong> Llantones.<br />
●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: topónimu<br />
compuestu formáu por dos elementos. <strong>El</strong><br />
primeru ye’l sustantivu asturianu mata (ver<br />
La Mata). <strong>El</strong> segundu ye la Suaña, que<br />
paez referise a una muyer conocida por esi<br />
nomatu por proce<strong>de</strong>r <strong>de</strong> Suañe (parroquia<br />
<strong>de</strong> L’Abadía Cenero). Prescín<strong>de</strong>se <strong>de</strong> la<br />
preposición <strong>de</strong> (sería <strong>de</strong> mano La Mata <strong>de</strong><br />
la Suaña), fechu mui corriente nel asturianu<br />
cuando ta precedida <strong>de</strong> vocal: un vasu<br />
lleche, la casa Xuan, etc. Esti topónimu<br />
escríbese en palabres xebraes, porque<br />
caúna d’elles caltién el so acentu propiu,<br />
nes sílabes «ma» y «sua».<br />
●Etimoloxía: pa la etimoloxía <strong>de</strong> mata, ver<br />
La Mata. Pela so parte, La Suaña paez un<br />
femenín fechu a partir <strong>de</strong> Suañe (ver<br />
Suañe y La Iría Suañe).<br />
●Referencia al llugar: zona <strong>de</strong> montes y<br />
praos asitiada al norte d’<strong>El</strong> Forcón.<br />
La Mata los Moros<br />
Llugar <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> Caldones, barriu<br />
<strong>de</strong> Llinares.<br />
●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: topónimu<br />
compuestu formáu por dos elementos. <strong>El</strong><br />
primeru ye’l sustantivu asturianu mata (ver<br />
La Mata). <strong>El</strong> segundu ye’l sustantivu<br />
asturianu moros, plural <strong>de</strong> moru, que<br />
davezu interprétase na toponimia como<br />
equivalente d’árabe, con resonancies<br />
mítiques. Tamién pue referise al color <strong>de</strong><br />
daqué, pues moru -a -o tien tamién el<br />
significáu <strong>de</strong> ‘que tien la piel escuro’; o bien<br />
tien relación con una palabra prerromana<br />
que significa ‘piedra, peña’. Prescín<strong>de</strong>se <strong>de</strong><br />
la preposición <strong>de</strong> (sería <strong>de</strong> mano La Mata<br />
<strong>de</strong> los Moros), fechu mui corriente nel<br />
asturianu cuando ta precedida <strong>de</strong> vocal: un<br />
vasu lleche, la casa Xuan, etc. Esti<br />
topónimu escríbese en palabres xebraes,<br />
porque caúna d’elles caltién el so acentu<br />
propiu, nes sílabes «ma» y «mo».<br />
●Etimoloxía: pa la etimoloxía <strong>de</strong> mata, ver<br />
La Mata. L’axetivu moru vien <strong><strong>de</strong>l</strong> llatín<br />
MAURUM [máurum], acusativu masculín <strong><strong>de</strong>l</strong><br />
123<br />
axetivu MAURUS -A -UM ‘habitante <strong><strong>de</strong>l</strong><br />
noroeste d’África’. Popularmente, los moros<br />
son los árabes, que garren una dimensión<br />
mítica nel imaxinariu <strong>de</strong> les xentes<br />
d’Asturies a lo llargo <strong>de</strong> los sieglos, siendo<br />
corriente que cualesquier fechu enigmáticu<br />
o misteriosu s’atribuya a ellos. De toes<br />
maneres, esti moros <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu pue<br />
interpretase tamién como proce<strong>de</strong>nte d’una<br />
raíz prerromana *MOR- ‘piedra, peña’, que<br />
da llugar tamién a palabres como morriyu o<br />
topónimos como La Moría (Llanes); ver<br />
Moriyón.<br />
Matajove / Mataxove<br />
Llugar <strong><strong>de</strong>l</strong> distritu Oeste, barriu <strong>de</strong> La<br />
Calzada.<br />
●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: topónimu<br />
compuestu formáu por dos elementos. <strong>El</strong><br />
primeru ye’l sustantivu asturianu mata (ver<br />
La Mata). <strong>El</strong> segundu ye’l topónimu Xove<br />
(ver Jove / Xove). Prescín<strong>de</strong>se <strong>de</strong> la<br />
preposición <strong>de</strong> (nun principiu sería Mata <strong>de</strong><br />
Xove), fechu mui corriente nel asturianu<br />
cuando ta precedida <strong>de</strong> vocal: un vasu<br />
lleche, la casa Xuan, etc. Esti topónimu<br />
escríbese nuna palabra, porque’l conxuntu<br />
tien un únicu acentu na sílaba «xo».<br />
●Etimoloxía: pa la etimoloxía <strong>de</strong> mata, ver<br />
La Mata. Pa la etimoloxía <strong>de</strong> Xove, ver<br />
Jove / Xove.<br />
●Documentación histórica <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: en<br />
documentos medievales en romance apaez<br />
«e con Matajoue» (Cortes <strong>de</strong> Segovia, añu<br />
1383); «Primeramiente <strong><strong>de</strong>l</strong> termino <strong>de</strong> Mata<br />
Iove es la meatad <strong>de</strong> la iglesia <strong>de</strong> Oviedo,<br />
<strong>de</strong> la otra meatad era el sesmo <strong>de</strong> la<br />
aba<strong>de</strong>sa» (Monesteriu <strong>de</strong> Santa María <strong>de</strong> la<br />
Vega, añu 1436). <strong>El</strong> diccionariu xeográficu<br />
<strong>de</strong> Madoz (1845-50) refierse al llugar como<br />
«Mata, lugar <strong>de</strong> la parr. <strong>de</strong> Jove».<br />
●Otres observaciones sobre’l nome: la<br />
encuestación nel llugar dio como resultáu<br />
que la forma Mataxove yá nun ta viva, pero<br />
la xente vieyo sí recuerda La Mata, y<br />
tamién Les Mates y Les Matones. Tamién se<br />
diz La Escuela.<br />
<strong>El</strong> Matatán<br />
Llugar <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> Llavan<strong>de</strong>ra, barriu<br />
<strong>de</strong> Llavan<strong>de</strong>ra.