14.04.2013 Views

Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio

Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio

Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Diccionariu</strong> <strong>toponímicu</strong> <strong><strong>de</strong>l</strong> Conceyu <strong>de</strong> <strong>Xixón</strong><br />

●Referencia al llugar: ta asitiáu al pie <strong><strong>de</strong>l</strong><br />

monte Paragüezos y llendando col <strong>conceyu</strong><br />

<strong>de</strong> Siero, parroquia <strong>de</strong> La Collada.<br />

La Mata la Suaña<br />

Llugar <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> Leorio / Llorio,<br />

barriu <strong>de</strong> Llantones.<br />

●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: topónimu<br />

compuestu formáu por dos elementos. <strong>El</strong><br />

primeru ye’l sustantivu asturianu mata (ver<br />

La Mata). <strong>El</strong> segundu ye la Suaña, que<br />

paez referise a una muyer conocida por esi<br />

nomatu por proce<strong>de</strong>r <strong>de</strong> Suañe (parroquia<br />

<strong>de</strong> L’Abadía Cenero). Prescín<strong>de</strong>se <strong>de</strong> la<br />

preposición <strong>de</strong> (sería <strong>de</strong> mano La Mata <strong>de</strong><br />

la Suaña), fechu mui corriente nel asturianu<br />

cuando ta precedida <strong>de</strong> vocal: un vasu<br />

lleche, la casa Xuan, etc. Esti topónimu<br />

escríbese en palabres xebraes, porque<br />

caúna d’elles caltién el so acentu propiu,<br />

nes sílabes «ma» y «sua».<br />

●Etimoloxía: pa la etimoloxía <strong>de</strong> mata, ver<br />

La Mata. Pela so parte, La Suaña paez un<br />

femenín fechu a partir <strong>de</strong> Suañe (ver<br />

Suañe y La Iría Suañe).<br />

●Referencia al llugar: zona <strong>de</strong> montes y<br />

praos asitiada al norte d’<strong>El</strong> Forcón.<br />

La Mata los Moros<br />

Llugar <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> Caldones, barriu<br />

<strong>de</strong> Llinares.<br />

●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: topónimu<br />

compuestu formáu por dos elementos. <strong>El</strong><br />

primeru ye’l sustantivu asturianu mata (ver<br />

La Mata). <strong>El</strong> segundu ye’l sustantivu<br />

asturianu moros, plural <strong>de</strong> moru, que<br />

davezu interprétase na toponimia como<br />

equivalente d’árabe, con resonancies<br />

mítiques. Tamién pue referise al color <strong>de</strong><br />

daqué, pues moru -a -o tien tamién el<br />

significáu <strong>de</strong> ‘que tien la piel escuro’; o bien<br />

tien relación con una palabra prerromana<br />

que significa ‘piedra, peña’. Prescín<strong>de</strong>se <strong>de</strong><br />

la preposición <strong>de</strong> (sería <strong>de</strong> mano La Mata<br />

<strong>de</strong> los Moros), fechu mui corriente nel<br />

asturianu cuando ta precedida <strong>de</strong> vocal: un<br />

vasu lleche, la casa Xuan, etc. Esti<br />

topónimu escríbese en palabres xebraes,<br />

porque caúna d’elles caltién el so acentu<br />

propiu, nes sílabes «ma» y «mo».<br />

●Etimoloxía: pa la etimoloxía <strong>de</strong> mata, ver<br />

La Mata. L’axetivu moru vien <strong><strong>de</strong>l</strong> llatín<br />

MAURUM [máurum], acusativu masculín <strong><strong>de</strong>l</strong><br />

123<br />

axetivu MAURUS -A -UM ‘habitante <strong><strong>de</strong>l</strong><br />

noroeste d’África’. Popularmente, los moros<br />

son los árabes, que garren una dimensión<br />

mítica nel imaxinariu <strong>de</strong> les xentes<br />

d’Asturies a lo llargo <strong>de</strong> los sieglos, siendo<br />

corriente que cualesquier fechu enigmáticu<br />

o misteriosu s’atribuya a ellos. De toes<br />

maneres, esti moros <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu pue<br />

interpretase tamién como proce<strong>de</strong>nte d’una<br />

raíz prerromana *MOR- ‘piedra, peña’, que<br />

da llugar tamién a palabres como morriyu o<br />

topónimos como La Moría (Llanes); ver<br />

Moriyón.<br />

Matajove / Mataxove<br />

Llugar <strong><strong>de</strong>l</strong> distritu Oeste, barriu <strong>de</strong> La<br />

Calzada.<br />

●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: topónimu<br />

compuestu formáu por dos elementos. <strong>El</strong><br />

primeru ye’l sustantivu asturianu mata (ver<br />

La Mata). <strong>El</strong> segundu ye’l topónimu Xove<br />

(ver Jove / Xove). Prescín<strong>de</strong>se <strong>de</strong> la<br />

preposición <strong>de</strong> (nun principiu sería Mata <strong>de</strong><br />

Xove), fechu mui corriente nel asturianu<br />

cuando ta precedida <strong>de</strong> vocal: un vasu<br />

lleche, la casa Xuan, etc. Esti topónimu<br />

escríbese nuna palabra, porque’l conxuntu<br />

tien un únicu acentu na sílaba «xo».<br />

●Etimoloxía: pa la etimoloxía <strong>de</strong> mata, ver<br />

La Mata. Pa la etimoloxía <strong>de</strong> Xove, ver<br />

Jove / Xove.<br />

●Documentación histórica <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: en<br />

documentos medievales en romance apaez<br />

«e con Matajoue» (Cortes <strong>de</strong> Segovia, añu<br />

1383); «Primeramiente <strong><strong>de</strong>l</strong> termino <strong>de</strong> Mata<br />

Iove es la meatad <strong>de</strong> la iglesia <strong>de</strong> Oviedo,<br />

<strong>de</strong> la otra meatad era el sesmo <strong>de</strong> la<br />

aba<strong>de</strong>sa» (Monesteriu <strong>de</strong> Santa María <strong>de</strong> la<br />

Vega, añu 1436). <strong>El</strong> diccionariu xeográficu<br />

<strong>de</strong> Madoz (1845-50) refierse al llugar como<br />

«Mata, lugar <strong>de</strong> la parr. <strong>de</strong> Jove».<br />

●Otres observaciones sobre’l nome: la<br />

encuestación nel llugar dio como resultáu<br />

que la forma Mataxove yá nun ta viva, pero<br />

la xente vieyo sí recuerda La Mata, y<br />

tamién Les Mates y Les Matones. Tamién se<br />

diz La Escuela.<br />

<strong>El</strong> Matatán<br />

Llugar <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> Llavan<strong>de</strong>ra, barriu<br />

<strong>de</strong> Llavan<strong>de</strong>ra.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!