14.04.2013 Views

Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio

Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio

Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Diccionariu</strong> <strong>toponímicu</strong> <strong><strong>de</strong>l</strong> Conceyu <strong>de</strong> <strong>Xixón</strong><br />

●Referencia al llugar: nome d’una fonte y<br />

d’una casa.<br />

Los Pingones<br />

Llugar <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> Samartín <strong>de</strong><br />

Güerces, barriu d’<strong>El</strong> Monte.<br />

●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: tenemos equí’l<br />

sustantivu asturianu pingones, plural <strong>de</strong><br />

pingón; ver <strong>El</strong> Pingón.<br />

●Etimoloxía: ver <strong>El</strong> Pingón.<br />

●Otres observaciones sobre’l nome:<br />

siéntese tamién dicir <strong>El</strong> Pingón, variante<br />

popular en singular.<br />

Pinzales<br />

Llugar <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> L’Abadía Cenero,<br />

barriu <strong>de</strong> La Robellada.<br />

●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: palabra non<br />

reconocible nel asturianu actual fuera <strong><strong>de</strong>l</strong><br />

usu como topónimu.<br />

●Etimoloxía: <strong>de</strong>sconozse <strong>de</strong> cierto. Según<br />

una hipótesis, taríemos ante una variante<br />

<strong><strong>de</strong>l</strong> asturianu panizales, plural <strong>de</strong> panizal<br />

‘tierra semada <strong>de</strong> panizu o <strong>de</strong> paniza’,<br />

nomes <strong>de</strong> plantes, más el sufixu -al, que se<br />

refier a un sitiu on<strong>de</strong> abonda daqué. Sobre<br />

la etimoloxía <strong>de</strong> panizu y paniza, ver<br />

Paniceres. <strong>El</strong> sufixu colectivu plural -ales<br />

provién <strong><strong>de</strong>l</strong> llatín -ĀLES. Otra hipótesis ye<br />

que Pinzales tenga que ver col axetivu<br />

pindiu ‘que tien cuesta, que ta inclináu (un<br />

camín, un prau, un monte)’, aludiendo a un<br />

sitiu con munches cuestes. Pindiu <strong>de</strong>be<br />

provenir d’un participiu fuerte en relación<br />

col verbu llatín PENDĒRE [pendére] ‘colgar’,<br />

d’au tamién proce<strong>de</strong> pendiente.<br />

●Referencia al llugar: Pinzales ye tamién el<br />

nome d’un afluente que s’amieste col ríu<br />

Aboño en Veriña.<br />

●Documentación histórica <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu:<br />

«Alvar Gonzaliz <strong>de</strong> Pinçales, notario en el<br />

dicho concello <strong>de</strong> Gigion» (Monesteriu <strong>de</strong><br />

San Pelayo d’Uviéu, añu 1399). Nel sieglu<br />

XIV rexístrase «Pinçales», «[la cuesta] <strong>de</strong><br />

Pinzales». Nel Llibru <strong><strong>de</strong>l</strong> Cai apaez con «ç»<br />

o con «z»: «Toribio Gonçalez <strong>de</strong> Pinçales,<br />

juez por Su Magestad» (añu 1566),<br />

«Gonzalo <strong>de</strong> Pinçales» (añu 1567), «Torivio<br />

<strong>de</strong> Pinzales» (añu 1574). La mesma<br />

oscilación se rexistra nel Llibru Ordinariu:<br />

«Toribio <strong>de</strong> Pinçales», «Toribio <strong>de</strong> Pinzales»<br />

(añu 1576); «Toribio <strong>de</strong> Pinzales», «Toribio<br />

<strong>de</strong> Pinçales» (añu 1577); «e a Gonçalo <strong>de</strong><br />

157<br />

Pinçales, labrador» (añu 1578). Nos<br />

Protocolos Notariales <strong><strong>de</strong>l</strong> Conceyu <strong>de</strong> <strong>Xixón</strong>:<br />

«Domingo Garçia <strong>de</strong> Somonte, clerigo<br />

presbitero beçino <strong><strong>de</strong>l</strong> lugar <strong>de</strong> Pinçales<br />

<strong>de</strong>ste conçejo» (añu 1650).<br />

●Otres observaciones sobre’l nome: ye<br />

posible oyer como nome pal ríu Pinzales el<br />

<strong>de</strong> ríu Pigüeña, quiciabes polos vaqueiros<br />

<strong>de</strong> Somiedu que n’otres dómines llegaron al<br />

llugar. Por mor d’una estación <strong>de</strong> tren<br />

llamada Pinzales, ye corriente que con esti<br />

nome se faiga referencia al barriu enteru <strong>de</strong><br />

La Robellada.<br />

PIÑERA<br />

Barriu <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> L’Abadía Cenero.<br />

Códigu alministrativu: 24.05.08. Nome<br />

oficial anterior: «Piñera».<br />

●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: tendríemos nesti<br />

topónimu, quiciabes, el sustantivu asturianu<br />

κ piñera ‘manantial’, ‘estanque, banzáu’. Si<br />

ye asina, nun tendría relación, a pesar <strong>de</strong><br />

les apariencies, con piña ‘frutu <strong><strong>de</strong>l</strong> pinu’, nin<br />

con peña ‘piedra’, nin con peñera ‘utensiliu<br />

cimpuestu por un aru anchu que lleva<br />

suxeta per un estremu una re<strong>de</strong> <strong>de</strong> tela<br />

metálico, colos furacos mui pequeños pa<br />

<strong>de</strong>samecer los pedazos finos <strong>de</strong> los gordos<br />

d’una sustancia pasándolo per él’ (en<br />

castellanu «cedazo»).<br />

●Etimoloxía: <strong>de</strong>sconozse <strong>de</strong> ciertes. Ye<br />

posible qu’esta piñera ‘manantial o<br />

estanque’ tea relacionada con pellu o peyu,<br />

que significa ‘zapica o xarra pa la lleche’,<br />

pero tamién ‘manantial pequeñu’,<br />

‘fontiquina on<strong>de</strong> se recueye l’agua nun<br />

espaciu pequeñu y redondu’, ‘pila d’agua’.<br />

Taríemos entós ante un <strong>de</strong>riváu col sufixu -<br />

era (<strong><strong>de</strong>l</strong> llatín -ARĬAM), <strong><strong>de</strong>l</strong> tipu *peyera,<br />

*piyera o *piñera, con una confusión <strong>de</strong><br />

«y» y «ñ» como la qu’apaez en moyón o<br />

muñón, magaya o magaña.<br />

●Documentación histórica <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: ye<br />

difícil precisar si les menciones a esti<br />

topónimu faen referencia al llugar <strong>de</strong><br />

L’Abadía Cenero, o al <strong>de</strong> Serín. Asina, nel<br />

Llibru Ordinariu: «e nonbró a Pedro<br />

Fernan<strong>de</strong>z <strong>de</strong> Piñera» (añu 1577); «Pedro<br />

Fernan<strong>de</strong>z <strong>de</strong> Piñera» (añu 1578).<br />

LA PIÑERA<br />

Barriu <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> Serín.<br />

●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: ver l’anterior.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!