Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio
Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio
Diccionariu toponímicu del conceyu de Xixón _bicolor_ - El Comercio
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Diccionariu</strong> <strong>toponímicu</strong> <strong><strong>de</strong>l</strong> Conceyu <strong>de</strong> <strong>Xixón</strong><br />
●Referencia al llugar: nome d’una fonte y<br />
d’una casa.<br />
Los Pingones<br />
Llugar <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> Samartín <strong>de</strong><br />
Güerces, barriu d’<strong>El</strong> Monte.<br />
●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: tenemos equí’l<br />
sustantivu asturianu pingones, plural <strong>de</strong><br />
pingón; ver <strong>El</strong> Pingón.<br />
●Etimoloxía: ver <strong>El</strong> Pingón.<br />
●Otres observaciones sobre’l nome:<br />
siéntese tamién dicir <strong>El</strong> Pingón, variante<br />
popular en singular.<br />
Pinzales<br />
Llugar <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> L’Abadía Cenero,<br />
barriu <strong>de</strong> La Robellada.<br />
●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: palabra non<br />
reconocible nel asturianu actual fuera <strong><strong>de</strong>l</strong><br />
usu como topónimu.<br />
●Etimoloxía: <strong>de</strong>sconozse <strong>de</strong> cierto. Según<br />
una hipótesis, taríemos ante una variante<br />
<strong><strong>de</strong>l</strong> asturianu panizales, plural <strong>de</strong> panizal<br />
‘tierra semada <strong>de</strong> panizu o <strong>de</strong> paniza’,<br />
nomes <strong>de</strong> plantes, más el sufixu -al, que se<br />
refier a un sitiu on<strong>de</strong> abonda daqué. Sobre<br />
la etimoloxía <strong>de</strong> panizu y paniza, ver<br />
Paniceres. <strong>El</strong> sufixu colectivu plural -ales<br />
provién <strong><strong>de</strong>l</strong> llatín -ĀLES. Otra hipótesis ye<br />
que Pinzales tenga que ver col axetivu<br />
pindiu ‘que tien cuesta, que ta inclináu (un<br />
camín, un prau, un monte)’, aludiendo a un<br />
sitiu con munches cuestes. Pindiu <strong>de</strong>be<br />
provenir d’un participiu fuerte en relación<br />
col verbu llatín PENDĒRE [pendére] ‘colgar’,<br />
d’au tamién proce<strong>de</strong> pendiente.<br />
●Referencia al llugar: Pinzales ye tamién el<br />
nome d’un afluente que s’amieste col ríu<br />
Aboño en Veriña.<br />
●Documentación histórica <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu:<br />
«Alvar Gonzaliz <strong>de</strong> Pinçales, notario en el<br />
dicho concello <strong>de</strong> Gigion» (Monesteriu <strong>de</strong><br />
San Pelayo d’Uviéu, añu 1399). Nel sieglu<br />
XIV rexístrase «Pinçales», «[la cuesta] <strong>de</strong><br />
Pinzales». Nel Llibru <strong><strong>de</strong>l</strong> Cai apaez con «ç»<br />
o con «z»: «Toribio Gonçalez <strong>de</strong> Pinçales,<br />
juez por Su Magestad» (añu 1566),<br />
«Gonzalo <strong>de</strong> Pinçales» (añu 1567), «Torivio<br />
<strong>de</strong> Pinzales» (añu 1574). La mesma<br />
oscilación se rexistra nel Llibru Ordinariu:<br />
«Toribio <strong>de</strong> Pinçales», «Toribio <strong>de</strong> Pinzales»<br />
(añu 1576); «Toribio <strong>de</strong> Pinzales», «Toribio<br />
<strong>de</strong> Pinçales» (añu 1577); «e a Gonçalo <strong>de</strong><br />
157<br />
Pinçales, labrador» (añu 1578). Nos<br />
Protocolos Notariales <strong><strong>de</strong>l</strong> Conceyu <strong>de</strong> <strong>Xixón</strong>:<br />
«Domingo Garçia <strong>de</strong> Somonte, clerigo<br />
presbitero beçino <strong><strong>de</strong>l</strong> lugar <strong>de</strong> Pinçales<br />
<strong>de</strong>ste conçejo» (añu 1650).<br />
●Otres observaciones sobre’l nome: ye<br />
posible oyer como nome pal ríu Pinzales el<br />
<strong>de</strong> ríu Pigüeña, quiciabes polos vaqueiros<br />
<strong>de</strong> Somiedu que n’otres dómines llegaron al<br />
llugar. Por mor d’una estación <strong>de</strong> tren<br />
llamada Pinzales, ye corriente que con esti<br />
nome se faiga referencia al barriu enteru <strong>de</strong><br />
La Robellada.<br />
PIÑERA<br />
Barriu <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> L’Abadía Cenero.<br />
Códigu alministrativu: 24.05.08. Nome<br />
oficial anterior: «Piñera».<br />
●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: tendríemos nesti<br />
topónimu, quiciabes, el sustantivu asturianu<br />
κ piñera ‘manantial’, ‘estanque, banzáu’. Si<br />
ye asina, nun tendría relación, a pesar <strong>de</strong><br />
les apariencies, con piña ‘frutu <strong><strong>de</strong>l</strong> pinu’, nin<br />
con peña ‘piedra’, nin con peñera ‘utensiliu<br />
cimpuestu por un aru anchu que lleva<br />
suxeta per un estremu una re<strong>de</strong> <strong>de</strong> tela<br />
metálico, colos furacos mui pequeños pa<br />
<strong>de</strong>samecer los pedazos finos <strong>de</strong> los gordos<br />
d’una sustancia pasándolo per él’ (en<br />
castellanu «cedazo»).<br />
●Etimoloxía: <strong>de</strong>sconozse <strong>de</strong> ciertes. Ye<br />
posible qu’esta piñera ‘manantial o<br />
estanque’ tea relacionada con pellu o peyu,<br />
que significa ‘zapica o xarra pa la lleche’,<br />
pero tamién ‘manantial pequeñu’,<br />
‘fontiquina on<strong>de</strong> se recueye l’agua nun<br />
espaciu pequeñu y redondu’, ‘pila d’agua’.<br />
Taríemos entós ante un <strong>de</strong>riváu col sufixu -<br />
era (<strong><strong>de</strong>l</strong> llatín -ARĬAM), <strong><strong>de</strong>l</strong> tipu *peyera,<br />
*piyera o *piñera, con una confusión <strong>de</strong><br />
«y» y «ñ» como la qu’apaez en moyón o<br />
muñón, magaya o magaña.<br />
●Documentación histórica <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: ye<br />
difícil precisar si les menciones a esti<br />
topónimu faen referencia al llugar <strong>de</strong><br />
L’Abadía Cenero, o al <strong>de</strong> Serín. Asina, nel<br />
Llibru Ordinariu: «e nonbró a Pedro<br />
Fernan<strong>de</strong>z <strong>de</strong> Piñera» (añu 1577); «Pedro<br />
Fernan<strong>de</strong>z <strong>de</strong> Piñera» (añu 1578).<br />
LA PIÑERA<br />
Barriu <strong>de</strong> la parroquia <strong>de</strong> Serín.<br />
●Formación <strong><strong>de</strong>l</strong> topónimu: ver l’anterior.