2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

GUY PETERS:INŠTITUCIONÁLNA TEÓRIA V POLITICKÝCH VEDÁCH. „NOVÝ INŠTITUCIONALIZMUS“.(INSTITUTIONAL THEORY IN POLITICAL SCIENCE. THE „NEW INSTITUTIONALISM“.)CONTINUUM: LONDÝN, 2005. ISBN: 0-8264-7304-0.POČET STRÁN: 195.Ing. Jana HoškováZ autorovho výroku „korene politických vied sú v štúdiu inštitúcií“ (str.1) pramenídôležitosť, akú dal vo svojom diele pojmu inštitúcia a teórii inštitucionalizmu. Guy Peters savenuje aktuálnej problematike, ktorá rezonuje spolu s konštruktivistickou paradigmou (imetateóriou) v politických vedách. Starý inštitucionalizmus sa rozvíjal najmä na konci 19.a začiatkom 20. storočia. Po druhej svetovej vojne sa proti nemu postavili dva novéteoretické prístupy: behavioralizmus a racionalizmus. Oproti inštitucionalizmu vyzdvihovalijednotlivca (pred inštitúciou a štruktúrou), ktorý koná autonómne, nepociťuje žiadneobmedzenia a v každom okamihu kalkuluje svoju užitočnosť. Tieto teórie pôsobia antinormatívne,zdôrazňujú inputizmus (preferovanie definovania inputov pred outputmi).Renesanciu prežíva inštitucionalizmus od 80. rokov 20. storočia v podobe novéhoinštitucionalizmu (objavuje sa v dielach March a Olsena). Guy Peters nazval túto etapuvývoja politických vied „úspešnou proti-reformáciou“.B. Guy Peters napísal v roku 2005 druhú rozšírenú a aktualizovanú prácu, ktoránadviazala na vydanie z roku 1999. Prínos jeho práce spočíva v deskripcii siedmych verziíinštitucionalizmu a v snahe zjednotiť ich do ucelenej teórie nového inštitucionalizmu. Jehorozdelenie je precíznejšie ako napr. rozdelenie Halla a Taylora (rozlišujú historický,sociologický a racionalistický), ktoré ale našlo väčší ohlas u odbornej verejnosti.Rozmanitosť verzií a ich stupeň prepracovanosti svedčí o pokročilosti výskumu v teóriiinštitucionalizmu. Výsledok jeho skúmania zostal napriek tomu v rovine nezodpovedanýchotázok o funkčnosti ucelenej teórie. Zdá sa, že sa autor nachádza vo fáze čakania, ako sabudú politické vedy ďalej uberať.Kniha je rozdelená na deväť kapitol – posledná kapitola je záverom práce. Kapitoly 2-8skúmajú jednotlivé prúdy v inštitucionalizme ad seriatem. Autor si kladie v každej z nichrovnaké otázky a zvolil rovnaké rozdelenie. Zisťuje, čo je inštitúcia v jednotlivých verziách,ako sa formuje, ako dochádza k inštitucionálnej zmene, aké sú silné a slabé stránky týchtoverzií, aký je vzťah medzi inštitúciou a jednotlivcom. Záver sa spája s otázkou, či existujejedna teória inštitucionalizmu alebo viaceré. Vznik nového inštitucionalizmu v chápaníautora môže byť však účelové. Spojenie rôznych verzií inštitucionalizmu obsahujúcispoločné ale i rozdielne prvky povedie k vytvoreniu širokého pojmu, podobne ako je pojemliberalizmus, v ktorom sa skrývajú protichodné prúdy.V prvej kapitole sa autor venuje základnému vysvetleniu teórie starého/pôvodnéhoinštitucionalizmu. Inštitúcie zväzovali konanie jednotlivcov, napr. úradníkov. Okremlegalizmu sa vyskytujú v teórii inštitucionalizmu ďalšie prvky, napr. štrukturalizmus,holizmus, historicizmus a normatívna analýza. Tieto črty sa zmenili po revolúciáchspôsobených behavioralizmom a racionalizmu v politických vedách.Druhy inštitucionalizmu podľa Guy Petersa:1. normatívny; 2. racionálny; 3. historický; 4. empirický; 5. sociologický; 6. inštitúciezáujmových skupín; 7. medzinárodný.Druhá kapitola pojednáva o koreňoch nového inštitucionalizmu, za ktoré autor považujenormatívny inštitucionalizmus March a Olsena (pozri: The new institutionalism:organizational factors in political life. In: American Political Science Review 78, 738-749).V tretej kapitole rozoberá teóriu racionalizmu a skúma racionálne prvkyv inštitucionalizme. Schopnosť dospieť od racionálne konajúceho jednotlivca ku“kolektívnej racionalite”, ktorá by bez existencie inštitucionálnych pravidiel viedla ku102