2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

eštrukturalizačný plán. Vtedy sa Európa nachádzala v cyklickej kríze, USA začaliuplatňovať protidumpingové opatrenia na oceľ vyvážanú z Európy, a z východnej Európyzačala prichádzať lacná oceľ. Došlo teda k prebytku kapacít a znova sa aplikovali plány narešrukturalizáciu, ktorých výsledkom malo byť zníženie kapacít a tiež prísna kontrolapodpôr a cien, aby sa zabránilo opätovnej panike a chaosu v Spoločenstve. Komisia vytvorilaprogram RESIDER na podporu regiónov ovplyvnených priemyslom (železiarskyma oceliarskym) v konkrétnych zónach.V roku 1996 bol schválený nový zákon o podporách, ktorý povoľuje len podporuvýskumu a vývoja, podporu zníženia kapacít a opatrenia na ochranu životného prostredia.Komisia však mohla zasiahnuť len pod záštitou Zmluvy o ESUO. Preto sa ostatné sektorymuseli riadiť podľa typických obchodných politík a podliehať kontrole štátnych podpôr.Textilné odvetvie, ktoré nemalo ochranu ESUO, sa mohlo brániť len pomocouMultifibre Agreements, ktorá nezodpovedala princípom uplatňovaným v rámci Všeobecnejdohody o clách a obchode (GATT), s povinnosťou návratu k bežnému režimu po uplynutíprechodného obdobia. Avšak problémy textilného priemyslu pretrvávali, dopyt rástolpomaly a naviac tu pôsobí silná vonkajšia konkurencia. Dohody Multifibre Agreements sapredlžovali až do januára 2005, keď táto dohoda definitívne skončila platnosť. Naďalej saočakáva prehlbovanie krízy tohto sektora vo všetkých členských štátoch EÚ, predovšetkýmv dôsledku lacných dovozov z Číny, ale aj iných ázijských krajín.Mimoriadne postihnutý bol námorný sektor, nielen kvôli ropnému šoku, aleobzvlášť pre konkurenciu krajín mimo ES (čo je dlhšie trvajúci faktor ako pokles dopytu).Vďaka novým technológiám výstavby lodí, nízkym mzdovým nákladom a štátnym dotáciámovládli svetový trh podniky z Orientu (väčšina z nich sú japonské a kórejské). Dôvodomkrízy bol prebytok kapacít, keď prestal vzrastať dopyt po lodnej doprave. PodielSpoločenstva na celosvetovom trhu aj napriek modernizácii, zníženiu kapacít a ešte viaczamestnanosti stále klesal, preto bola reštrukturalizácia nevyhnutná. Kvôli zníženiujednotkových nákladov bolo povolené lodeniciam nakupovať bez platenia cla, ako by bolibezcolnými zónami, a boli povolené podpory obmedzené s ohľadom na hodnotu objednávkya len na obmedzenú dobu, pokiaľ sa výrobná kapacita nezvýši. Začiatkom 80. rokov 20.storočia sa výrobná kapacita tohto sektora výrazne znížila (proces reštrukturalizácie prebiehadoposiaľ). Pretože za znižovaním kapacity nasledovala modernizácia zameraná na zvýšenieproduktivity a zníženia potreby dotácií, zamestnanosť klesala ešte rýchlejšie.Ostatné priemyselné odvetviaProcesmi reštrukturalizácie a modernizácie prešiel aj automobilový priemysel EÚ,ktorý z hľadiska výroby a zamestnanosti predstavuje dôležitý priemyselný sektor nielenv pôvodných štátoch Únie, ale aj v nových členských štátoch EÚ, kde sa rozvíja vďakazahraničným investíciám. Tento sektor bol chránený predovšetkým opatreniami spoločnejobchodnej politiky, ale aj štátnymi podporami. Štátne zásahy napomáhali urýchľovaťprocesy koncentrácie, ktoré umožňujú využiť úspory z rozsahu veľkovýroby, vznikajúcev dôsledku vybudovania jednotného trhu EÚ. Úprava štátnych podpôr v rámci Únienapomáha procesom modernizácie a reštrukturalizácie spolu s procesmi koncentrácie, ktoréprebiehajú v rámci jednotného trhu. Prostredníctvom rôznych programov podporuje Úniatento sektor aj v rámci politiky výskumu a vývoja. Hrozbu konkurencie v tomto odvetvípredstavuje Japonsko, ale aj ďalšie ázijské krajiny, ktoré začali investovať priamo v EÚ.Ďalším dôležitým priemyselným sektorom EÚ je chemický priemysel, ktorý vyrábazákladné materiály, uhľovodíky, ale aj úplne nové odvetvia spojené s novými materiálmia farmaceutickými výrobkami. Rafinácia a distribúcia ropy je závislá na produkcii a dovozeropy, rozvoji alternatívnych zdrojov, kolísaní hodnoty dolára a konkurencii z východnejEurópy.77