2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

o deň neskôr v Budapešti. Britský premiér práve na stretnutí s predsedami vlád štyrochstredoeurópskych krajín prvýkrát pripustil, že je ochotný vzdať sa časti rabatu. Pritom všakzdôraznil, že ak by sa začalo s reformou poľnohospodárstva, vzdal by sa ešte väčšej sumy.Blair zároveň partnerov varoval, že ak nedospejú k dohode v decembri, pravdepodobnosť jejschválenia či už počas rakúskeho alebo počas fínskeho predsedníctva sa výrazne zníži.Britskí diplomati opakovane avizovali, že akonáhle prestane Londýn predsedať Únii, budemať menšiu zodpovednosť za úspech rokovaní o finančnom výhľade a mohlo by sa stať, žesa obmedzí len na obranu svojej národnej pozície, ako to robia ostatné členské štáty.Britský premiér bol vystavený dvojitému tlaku. Jeho vnútrostranícky rival a ministerfinancií Gordon Brown nechcel o tom, že by Británia stratila výhodu vo forme tzv. britskéhorabatu 10 vybojovanú Margaret Thatcherovou, ani počuť. Britská eurofóbna tlač premiéraoznačovala (a označuje) za kapitulanta a zradcu. Na druhej strane Blair bojoval o záchranureputácie britského predsedníctva, ktoré mnohí kritickí pozorovatelia v Bruseli a Štrasburguoznačili za najkatastrofickejšie za posledných tridsať rokov. Okrem členských štátovvystupovali proti britskému návrhu rozpočtu aj európske inštitúcie. Európsky parlamentpôvodný britský návrh označil za „delenie Európy na dve časti“ a Londýnu vyčítal, že chceEurópu pripraviť o rozmer „solidarity“.Na prvý pohľad bezvýchodiskovú situáciu sa podarilo vyriešiť, keď Tony Blairnapokon súhlasil s postupným znížením britského rabatu o 10,5 miliárd EUR v priebehusiedmich rokov za prísľub, že členské štáty v rokoch 2008 až 2009 pristúpia k prehodnoteniuvýdavkov na Spoločnú poľnohospodársku politiku.Blair, ktorý bol označovaný za hlavného vinníka krachu júnových rokovaní, môžekonečnú verziu finančného výhľadu prezentovať doma ako úspech. Čaká ho síce ostrákritika, že poľavil z rabatu príliš veľa, ale ak by prijal júnový luxemburský balík, platila byVeľká Británia do rozpočtu oveľa viac. Pôvodne bol čistý britský príspevok stanovený vovýške 75 miliárd EUR, podľa kompromisného návrhu zaplatí Londýn len 62 miliárd EUR.Spokojnými môžu byť tiež dvaja najväčší kritici britských návrhov – Poľskoa Francúzsko. V záverečných rokovaniach získalo Poľsko dodatočné 2,3 miliardy EURa zvláštnu pomoc pre svoje najchudobnejšie regióny. Francúzi si zase udržalipoľnohospodársku politiku a čiastočne nabúrali britský rabat.Španielsko získalo 2 miliardy EUR, Taliansko 1,9 miliardy EUR, približneo 1 miliardu EUR sa zníži príspevok Holandska. Nemecko by malo predovšetkýmpre chudobnejšie východné spolkové krajiny získať ďalších 400 miliónov EUR, Rakúsku10 Britský rabat predstavuje kompenzáciu vo výške cca. 5 miliárd EUR ročne, ktorú VeľkáBritánia dostáva späť zo svojho príspevku do rozpočtu EÚ za to, že prakticky nečerpáprostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Britský rabat vyjednala v roku 1984na summite Európskej rady vo Fontainebleau vtedajšia premiérka Margaret Thatcherová.Konkrétny objem rabatu sa určuje každoročne vo výške 66 % čistého príspevku krajinyv predchádzajúcom roku. V rokoch 1999-2001 jeho sa jeho výška pohybovala na úrovni4,4 – 4,9 miliardy EUR, na základe predbežných údajov v období 2002-2005 dosahovalvýšku v rozmedzí 5,2 – 5,7 miliardy EUR. Rabat bol pôvodne vytvorený ako všeobecnýkorekčný mechanizmus pre pomoc krajinám, ktorých bremeno platieb do spoločnéhorozpočtu je nadmerné v porovnaním s prosperitou ich ekonomiku. Čerpala ho však lenVeľká Británia. Britská ekonomika bola v čase dosiahnutia dohody štvrtounajchudobnejšou v Spoločenstve. Odvtedy sa však situácia výrazne zmenila. VeľkáBritánia je podľa štatistík jednou z najprosperujúcejších krajín EÚ a výdavky napoľnohospodárstvo klesli v rozpočte EÚ zo 70 % na 40 %. Vláda Tonyho Blaira napriektomu s výraznejším obmedzením rabatu nesúhlasila. (Údaje čerpané z internetovej stránky:.129