prevažuje identifikácia občanov s národnými štátmi.“ 49 Z neexistencie európskehopolitického národa však vyvodzuje aj neexistenciu európskeho štátu, lebo, „a to jenespochybniteľné, európsky štát predpokladá európsky národ alebo európsky ľud.“ 50 V tejtosúvislosti podľa M. Gbúrovej „presnejšie by bolo hovoriť o európskom politickomspoločenstve národov a národností, pretože sa tým zvýrazňuje reálna politická skutočnosť,podľa ktorej v Európe máme dočinenia s politickým spoločenstvami skladajúcimi saz dominantných (štátotvorných) národov a národnostných menšín a rozličných malýchetnických komunít.“ 51Po historicky najväčšom rozšírení EÚ, ktoré znásobilo kultúrnu, etnickú a jazykovúrôznorodosť, a v súvislosti s prílivom imigrantov z iných kontinentov sa európskezjednocovanie už nemôže uskutočňovať iba cestou ekonomicko – admimistratívnycha politických opatrení. Tento prístup k dosahovaniu európskej súdržnosti a zároveňformovaniu európskeho občianstva zjavne naráža na limity. Do popredia sa dostávavytváranie podmienok súdržnosti a európskej občianskej identity, ktoré sú mimo rámcovjednotného trhu, inštitúcií a komunitárneho práva EÚ. Preto je dobré, že v Zmluve o ústavepre Európu sa odráža poznanie, „že šance Európy sú v jej kultúrnom polymorfizme,v bohatstve ideí, v regenerácii jej duchovných tradícií a vo vzdelanosti.“ 52Novým momentom v politike posilňovania európskej identity, a tým aj povedomiaobčianstva EÚ, je dôraz na aktívne presadzovanie hodnôt únie navonok a posilňovaniepozície únie ako globálneho aktéra v medzinárodných vzťahoch. V článku 1 – 3, ods. 4 sav tejto súvislosti uvádza: „Únia udržiava a podporuje svoje hodnoty a záujmy vo vzťahoch sosvetom. Prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju planéty, k solidaritea vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, odstráneniuchudoby a ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniua rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty organizácie spojenýchnárodov.“ 53 . V článku III – 292, ktorý za nachádza v Hlave V Vonkajšia činnosť únie, sastanovuje: „Činnosť únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré inšpirovali jejvlastné vytvorenie, rozvoj a rozšírenie a ktorých šírenie vo zvyšku sveta chce napomáhať:demokracia, právny štát, univerzálnosť, a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd,zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita, a dodržiavanie zásad ChartyOrganizácie spojených národov a medzinárodného práva.“ V druhom odseku toho istéhočlánku Európskej ústavnej zmluvy sa uvádza: „Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločnépolitiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkýchoblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom: a) uchovávať svoje hodnoty, základnézáujmy, bezpečnosť, nezávislosť a celistvosť; b) upevňovať a podporovať demokraciu,právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva; c)zachovávať mier, predchádzaťkonfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť s cieľmi a zásadami Charty Organizáciespojených národov, zásadami Helsinského záverečného aktu a cieľmi Parížskej charty...“ 54Na presadzovanie vyššie uvedených hodnôt, zásad a cieľov slúži určovaniestrategických záujmov a cieľov únie Európskou radou. 55 V rámci zásad a cieľov svojej49 Mazák, J.: Zmluva o ústave pre Európu. In: Budúcnosť Európy a ústavná zmluva. Úradvlády Slovenskej republiky. Bratislava 2004, s. 1150 tamtiež. S. 1151 Gbúrová, M.: Európska integrácia a národná identita (Poznámky k niektorým aspektomvzťahu národnej a občianskej identity v procese európskej integrácie) In: Formovanieobčianskej spoločnosti (Zborník vystúpení z vedeckého kolokvia s medzinárodnou účasťou)M. Gbúrová (ed.), Filozofická fakulta v Prešove, Prešovská <strong>univerzita</strong>, Prešov 2005,52 tamtiež, s. 5553 tamtiež s. 56155 tamtiež s. 68750
vonkajšej činnosti únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky vo všetkých oblastiachmedzinárodných vzťahov. 56 Posilneniu európskej identity a praktickej akcieschopnosti úniena medzinárodnej politickej scéne má slúžiť aj vytvorenie aj nového postu ministrazahraničných vecí únie, 57 v ktorom sa zlúčia právomoci doterajšieho komisára pre vonkajšievzťahy EÚ a vysokého predstaviteľa únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.V článku III – 294, ods. 2, kapitola II Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika sa kladiedôraz na spoločný postup a jednotné konanie v tejto dôležitej oblasti činnosti únie, ktorábezprostredne súvisí s jej identitou a s formovaním povedomia európskeho občianstva:„Členské štáty aktívne a bezvýhradne podporujú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnúpolitiku v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity... spolupracujú na posilnení a rozvoji ichvzájomnej politickej solidarity. Zdržiavajú sa akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore sozáujmami únie, alebo ktoré by mohlo zníži účinnosť jej pôsobenia ako súdržnej silyv medzinárodných vzťahoch.“ 58 V článku 1 – 16 Spoločná zahraničná a bezpečnostnápolitika, ktorý je súčasťou hlavy III Právomoci únie, sa vymedzuje právomoc úniev záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky tak, že sa „vzťahuje na všetkyoblasti zahraničnej politiky a všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti únie vrátane postupnéhovymedzenia spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane.“ 59O potenciálnom význame efektívneho uplatňovania spoločnej zahraničneja bezpečnostnej politiky EÚ pre formovanie európskej identity a spolupatričnostia posilňovanie pocitu euroobčianstva vypovedajú aj výsledky medzinárodnéhosociologického výskumu Transatlantické trendy 2004. 60 Až 71 % respondentov z krajín úniesi myslí, že EU by sa mala stať superveľmocou ako USA, až 58 % Európanov považovalosilné vedúce postavenie USA vo svete za nežiadúce a až 50 % Európanov sa domnieva, žeEÚ by mala v bezpečnostných a diplomatických otázkach uplatňovať nezávislejší prístup. 6164 % Európanov je presvedčených, že Európa by mala získať väčšiu vojenskú silu, aby bolaschopná chrániť vlastné záujmy nezávisle od USA. Aj keď Európania, ktorí uprednostňujúEÚ ako superveľmoc, zo 48 % svoju podporu takémuto postaveniu únie vo svete stiahli, keďvyžadovala zvýšenie vojenských výdavkov 62 , je zrejmé, že vnímanie EÚ ako entity, ktorá jesamostatným globálnym politickým hráčom, je silné a má vzostupnú tendenciu. Dôležité jetiež to, že nejde iba o negatívne vymedzovanie európskej identity voči USA. SpomedziEurópanov, ktorí podporujú silnejšiu úniu, si 63 % myslí, že je to žiaduce z dôvoduúčinnejšej spolupráce EÚ s USA. Iba 30 % európskych respondentov podporilo silnejšiu EÚv záujme efektívnejšej konkurencie voči Spojeným štátom. 63Je zrejmé, že pre posilňovanie pocitu euroobčianstva popri právnych aspektoch jehovymedzenia a praktického uplatňovania má veľký význam aj úspešnosť politík EÚ, najmätých, ktoré sú v oblasti výlučnej právomoci únie a v oblasti spoločnej právomoci, ako ajúspech spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Jej zlyhania, ako sa to stalo napríkladv prípade vojny v Iraku, a následné vnútorné politické krízy v únii a frustrácie z európskej56 pozri tamtiež s. 68957 pozri tamtiež s. 68758 pozri tamtiež s. 583, 68959 tamtiež s. 68960 tamtiež s. 56761 Výskum uskutočnil medzinárodný tím pod vedením hlavného garanta projektu GMF (German Marshall Fund odthe United States) v USA, Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Holandksu, Taliansku, Španielsku,Portugalsku, Turecku a Slovensku prostredníctvom siete EOS GALLUP Europe na reprezentatívnych náhodnýchvzorkách 1000 a viac respondentoch. Zameral sa na otázky medzinárodnej politiky a bezpečnosti, globálnychhrozieb, použitia vojenskej sily, legitimity medzinárodných inštitúcií a transatlantických vzťahov.62 pozri Slovensko v transatlantickom kontexte. Výsledky výskumu transatlantické trendy63 2004 s dôrazom na Slovensko, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2004, s. 651
- Page 4 and 5: ObsahContentK VÝZNAMNÉMU ŽIVOTN
- Page 7 and 8: K VÝZNAMNÉMU ŽIVOTNÉMU JUBILEU
- Page 9 and 10: VEDECKÉ ČLÁNKYCHÁPANIE CEZHRANI
- Page 11 and 12: Cezhraničná spolupráca ako dôle
- Page 13 and 14: tohto programu bolo územie EÚ roz
- Page 15 and 16: ) zlepšenie dostupnosti, vrátane
- Page 17 and 18: spolupráce. Schválil tiež vytvor
- Page 19 and 20: - Deklarácia sa odvoláva resp. vy
- Page 21: OSN, ktorej účelom má byť formu
- Page 26 and 27: ) ľudské práva,c) aktivity syst
- Page 28 and 29: ZÁVERO definovanie pojmu terorizmu
- Page 30 and 31: K TEORETICKÝM PRÍSTUPOM SKÚMANIA
- Page 32 and 33: Takéto štúdium sa zameriava pod
- Page 34 and 35: a presadzujúcich zahraničnú poli
- Page 36 and 37: ) raison d´état (štátny záujem
- Page 38 and 39: korporácie. „Pole výsostnej pô
- Page 40 and 41: europskou kulturu a politiku 200315
- Page 42 and 43: Súčasťou odborných a politický
- Page 44 and 45: môže za rovnakých podmienok poda
- Page 46 and 47: nerenegocioval. Predmetom zásadnej
- Page 48 and 49: Európskemu parlamentu, Rade a Hosp
- Page 52 and 53: nejednotnosti a slabosti, oslabujú
- Page 54 and 55: Článok 1 - 50 Transparentnosť pr
- Page 56 and 57: NÁRODNÁ INTEGRÁCIA V MAĎARSKEJ
- Page 58 and 59: príslušného štátu pomocou medz
- Page 60 and 61: zjednodušujú procedúry získania
- Page 62 and 63: legislatívu európskej únie, v pr
- Page 64 and 65: PREZENTÁCIE TÉZ DOKTORANDOVMEDZIN
- Page 66 and 67: Dohody o MMF podľa článku XXIX p
- Page 68 and 69: kvóta (v mil.SDR)podiel nacelkový
- Page 70 and 71: Euro 0,4100 Eura (43 %)japonský Je
- Page 72 and 73: PRIEMYSELNÁ POLITIKA EURÓPSKEJ Ú
- Page 74 and 75: Ďalším argumentom v prospech pri
- Page 76 and 77: ktorá by povzbudzovala koncentrác
- Page 78 and 79: Osobitý prístup má EÚ k audiovi
- Page 80 and 81: oku 1992. Bolo potrebné odstráni
- Page 82 and 83: NÁZORYGLOBÁLNE ASPEKTY AUTOMOBILO
- Page 84 and 85: inovačný princíp hromadnej výro
- Page 86 and 87: udáva graf.č.2. Zaznamenaný stav
- Page 88 and 89: ďalej na dodávateľov. Dnes tvori
- Page 90 and 91: INTERNETOVÉ ZDROJEwww.ba-ca.comwww
- Page 92 and 93: skúmania otvorili (1966). Následn
- Page 94 and 95: hospodárskeho rozvoja. Na najvyš
- Page 96 and 97: Z tohto procesu postupne rastú sil
- Page 98 and 99: RECENZIEZOLTÁN HORVÁTH:PRÍRUČKA
- Page 100 and 101:
CLAIRE ANNESLEY:POLITICKÝ A EKONOM
- Page 102 and 103:
GUY PETERS:INŠTITUCIONÁLNA TEÓRI
- Page 104 and 105:
PREHĽADYSPÔSOBY PLATENIA A NIEKTO
- Page 106 and 107:
najčastejšie vyberajú jeden zo s
- Page 108 and 109:
ide o neplatobné záruky, ktoré s
- Page 110 and 111:
Niektoré riziká v medzinárodnom
- Page 112 and 113:
Na realizáciu bankových prevodov
- Page 114 and 115:
najviac znevýhodnených regiónov,
- Page 116 and 117:
Na úrovni koordinátorky pre NSRR
- Page 118 and 119:
InformácieSYSTÉM HODNOTENIA HOSPO
- Page 120 and 121:
Tieto základné kritériá platia
- Page 122 and 123:
• aktuálna hospodársko-politick
- Page 124 and 125:
ÚVODNapätie a neistota skončili.
- Page 126 and 127:
predpokladal postupné znižovanie
- Page 128 and 129:
členských štátov (po vstupe Bul
- Page 130 and 131:
ola čiastka zvýšená zhruba o 90
- Page 132 and 133:
Tabuľka č. 2Prehľad nového fina
- Page 134 and 135:
Nový finančný výhľad počíta
- Page 136 and 137:
Prostriedky pridelené pre nový n
- Page 138 and 139:
prostriedkov. Koľko peňazí budem
- Page 140 and 141:
21. JANÍKOVÁ STAVROVSKÁ, I. Lond
- Page 142 and 143:
- Vývoj svetovej ekonomiky- Inform
- Page 144 and 145:
• Dlhodobé partnerské vzťahy m
- Page 146:
POUŽITÁ LITERATÚRAWall Street Jo