12.07.2015 Views

2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

vonkajšej činnosti únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky vo všetkých oblastiachmedzinárodných vzťahov. 56 Posilneniu európskej identity a praktickej akcieschopnosti úniena medzinárodnej politickej scéne má slúžiť aj vytvorenie aj nového postu ministrazahraničných vecí únie, 57 v ktorom sa zlúčia právomoci doterajšieho komisára pre vonkajšievzťahy EÚ a vysokého predstaviteľa únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.V článku III – 294, ods. 2, kapitola II Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika sa kladiedôraz na spoločný postup a jednotné konanie v tejto dôležitej oblasti činnosti únie, ktorábezprostredne súvisí s jej identitou a s formovaním povedomia európskeho občianstva:„Členské štáty aktívne a bezvýhradne podporujú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnúpolitiku v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity... spolupracujú na posilnení a rozvoji ichvzájomnej politickej solidarity. Zdržiavajú sa akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore sozáujmami únie, alebo ktoré by mohlo zníži účinnosť jej pôsobenia ako súdržnej silyv medzinárodných vzťahoch.“ 58 V článku 1 – 16 Spoločná zahraničná a bezpečnostnápolitika, ktorý je súčasťou hlavy III Právomoci únie, sa vymedzuje právomoc úniev záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky tak, že sa „vzťahuje na všetkyoblasti zahraničnej politiky a všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti únie vrátane postupnéhovymedzenia spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane.“ 59O potenciálnom význame efektívneho uplatňovania spoločnej zahraničneja bezpečnostnej politiky EÚ pre formovanie európskej identity a spolupatričnostia posilňovanie pocitu euroobčianstva vypovedajú aj výsledky medzinárodnéhosociologického výskumu Transatlantické trendy 2004. 60 Až 71 % respondentov z krajín úniesi myslí, že EU by sa mala stať superveľmocou ako USA, až 58 % Európanov považovalosilné vedúce postavenie USA vo svete za nežiadúce a až 50 % Európanov sa domnieva, žeEÚ by mala v bezpečnostných a diplomatických otázkach uplatňovať nezávislejší prístup. 6164 % Európanov je presvedčených, že Európa by mala získať väčšiu vojenskú silu, aby bolaschopná chrániť vlastné záujmy nezávisle od USA. Aj keď Európania, ktorí uprednostňujúEÚ ako superveľmoc, zo 48 % svoju podporu takémuto postaveniu únie vo svete stiahli, keďvyžadovala zvýšenie vojenských výdavkov 62 , je zrejmé, že vnímanie EÚ ako entity, ktorá jesamostatným globálnym politickým hráčom, je silné a má vzostupnú tendenciu. Dôležité jetiež to, že nejde iba o negatívne vymedzovanie európskej identity voči USA. SpomedziEurópanov, ktorí podporujú silnejšiu úniu, si 63 % myslí, že je to žiaduce z dôvoduúčinnejšej spolupráce EÚ s USA. Iba 30 % európskych respondentov podporilo silnejšiu EÚv záujme efektívnejšej konkurencie voči Spojeným štátom. 63Je zrejmé, že pre posilňovanie pocitu euroobčianstva popri právnych aspektoch jehovymedzenia a praktického uplatňovania má veľký význam aj úspešnosť politík EÚ, najmätých, ktoré sú v oblasti výlučnej právomoci únie a v oblasti spoločnej právomoci, ako ajúspech spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Jej zlyhania, ako sa to stalo napríkladv prípade vojny v Iraku, a následné vnútorné politické krízy v únii a frustrácie z európskej56 pozri tamtiež s. 68957 pozri tamtiež s. 68758 pozri tamtiež s. 583, 68959 tamtiež s. 68960 tamtiež s. 56761 Výskum uskutočnil medzinárodný tím pod vedením hlavného garanta projektu GMF (German Marshall Fund odthe United States) v USA, Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Holandksu, Taliansku, Španielsku,Portugalsku, Turecku a Slovensku prostredníctvom siete EOS GALLUP Europe na reprezentatívnych náhodnýchvzorkách 1000 a viac respondentoch. Zameral sa na otázky medzinárodnej politiky a bezpečnosti, globálnychhrozieb, použitia vojenskej sily, legitimity medzinárodných inštitúcií a transatlantických vzťahov.62 pozri Slovensko v transatlantickom kontexte. Výsledky výskumu transatlantické trendy63 2004 s dôrazom na Slovensko, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2004, s. 651

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!