2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

nejednotnosti a slabosti, oslabujú pocity európskej spolupatričnosti a identity, a tými povedomie euroobčianstva.Podobné efekty má aj zlyhávanie EÚ v globálnej hospodárskej súťaži, najmäs USA, ktorého symbolickým vyjadrením sa stala nevyhnutnosť zásadne revidovať podstatnéciele Lisabonskej stratégie v polčase jej plnenia. Riziko pre procesy formovania európskehoobčianstva však predstavuje aj jednostranné vsádzanie na odbúravanie sociálnych nákladovak hlavný predpoklad zvyšovania globálnej ekonomickej konkurencieschopnosti únie.Praktické riešenie otázky modernizácie európskeho sociálneho modelu v jeho rôznychpodobách zďaleka nemá iba rozmer ideologického sporu medzi konzervatívcami a liberálmina jednej strane a socialistami na druhej strane. Zachovanie konceptu sociálne a ekologickyorientovaného hospodárstva a z neho vyplývajúcich prístupov k chápaniu a zabezpečovaniukvality života je aj otázkou zachovania atraktívnosti európskeho sociálno kultúrneho modeluvo vnútri únie i vo svete a od toho sa odvíjajúceho vplyvu starého kontinentu na svetovývývoj. Je tiež predpokladom hrdosti na Európu a identifikovanie sa s projektom európskejintegácie.Riešenie otázok kvality života, miery sociálnej exklúzie a sociálnej súdržnosti budemimoriadne dôležité pre budúcnosť európskeho občianstva aj preto, že rozšírenie EÚo transformujúce sa a relatívne chudobné štáty EÚ, prinieslo v histórii únie nebývalé vysokérozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími štátmi a regiónmi. Neschopnosť prekonaťtieto rozdiely v rozumnom historickom čase môže spochybniť samotný zmysel európskejintegrácie a ohroziť budúcnosť európskeho projektu. 64 K riziku príliš veľkýcha dlhotrvajúcich sociálnych a regionálnych rozdielov a narušeniu sociálnej súdržnostiv rozšírenej EÚ treba pridať aj problémy vnútornej migrácie v rámci únie a najmänezvládnutie problémov prisťahovalectva do EÚ z Afriky a z Ázie a s tým spätý nárastmultietnicity, multireligiozity a multikultúrnosti, ale aj problémov sociálnej vylúčenostia kriminality.Je zrejmé, že otázky formovanie európskeho občianstva zďaleka nemajú iba právnya inštitucionálny rozmer, ale aj rozmer sociálny, kultúrny a svetonázorový. Z tohto hľadiskarozšírenie EÚ prinieslo nielen veľkú príležitosť pre posilnenie európskej identity, ale ajveľkú výzvu. Je ňou prekonanie pokušenia budovať EÚ ako entitu s jedným centrom aviacerými perifériami. J. Reiter navrhuje polycentrickú štruktúru, ktorá má veľa centiers mnohými odlišnými, ale rovnako hodnotnými skúsenosťami, a dôvodí: „prečo by sme malipodceňovať výdobytky multikultúrnej komunity, aká existuje napr. vo Vilniuse, kde Židia,Poliaci, Nemci, Litovci a ďalší žili mierumilovne a pomáhali kultúre hostiteľskej krajinyprekvitať? Prečo by sme ich mali hodnotiť o niečo menej ako, povedzme, úspech, ktorídosiahli holandskí obchodníci? Nemôže byť pravda, že originálna Európa leží v Holandsku,Francúzsku alebo Taliansku a ostatok je iba úbohá napodobenina – Európa nefunguje týmtospôsobom.“ 65Pre formovanie Európskeho občianstva je tiež dôležité, ako uvádza N. Lenoirová, že„existuje iba jedna koncepcia ľudských práv... kultúrny, jazykový a etnický pluralizmus jefundamentálny výdobytok demokracie, ktorá sama o sebe predpokladá rešpektovaniediverzity, ale... rešpekt k ľudským právam je univerzálna hodnota, ktorú treba zdieľať.“ 66Prvoradá pozornosť sa sústreďuje na odstraňovanie deficitov demokracie, transparentnostia informovanosti o činnosti orgánov a inštitúcii únie. Formovanie európskeho občianstva je64pozri tamtiež s. 865 pozri tamtiež s. 8 – 966O reálnosti hrozby vzniku de facto dvoch kategórií občanov, ktoré sa navzájompodozrievajú, spochybňujú a obviňujú, svedčí príbeh „ossis“ a „wessis“ v zjednotenomNemecku. Veď integrácia bývalej NDR s NSR bola historicky prvým rozšírením Európskejúnie, resp. Európskeho spoločenstva na Východ.52