2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

kolektívnej iracionalite, sa považuje za základnú črtu tohto prístupu. Inštitúcie usmerňujúsprávanie jednotlivcov. Autor, podobne ako u ostatných verzií, konštatuje rozvetveniesamotnej racionálnej verzie inštitucionalizmu medzi viaceré modely.V štvrtej kapitole sa Guy Peters zaoberá historickým inštitucionalizmom. Jezaložený na evolučnej báze vyjadrenej pojmom path dependency a využíva pojemz neodarwinovskej evolučnej teórie v biológii (tzv. prerušované rovnováhy). Tento termínsa ujal v politických vedách v analytickej rovine i empirickej analýze. Vyjadruje nielenvplyv minulosti na súčasné inštitúcie, ale hovorí aj o ceste, ktorú inštitúcie sledujú priabsencii iných tlakov z prostredia. Piata kapitola prináša zhrnutie poznatkov z oblastiempirického inštitucionalizmu, pri ktorom autor súdi, že ide o najmenej prepracovanúteoretickú verziu. Porovnáva efektívnosť parlamentného a prezidentského systému, sledujeich výsledky.Šiesta kapitola je zameraná na zachytenie základných prvkov sociologickéhoinštitucionalizmu. Táto verzia získava čoraz viac na význame, spája politické vedy sosociológiou. Autor dopĺňa základnú verziu o ďalšie modely, a to o populačnú ekológiuorganizácií, inštitucionálny izomorfizmus a o sedimentáciu. Nedostatky sociologickejverzie sa objavujú v zamieňaní pojmov inštitúcia a organizácia. Má potenciál vysvetliťproces vzniku inštitúcií (proces inštitucionalizácie), nedokáže sa vyjadriť k výsledkom,resp. charakteristike inštitúcií, ktoré sa počas daného procesu vytvorili. Dôležitý záver precelú teóriu je, že inštitúcie modelujú správanie jednotlivcov.Zvláštnu verziu – inštitúcie a záujmové skupiny skúma autor v siedmej kapitole.Rozvíja sieťové a komunitné modely, v ktorých pôsobia politické strany a záujmovéskupiny obmedzované inštitúciami pri ich konaní. Posledná verzia medzinárodnéhoinštitucionalizmu má vyhradený priestor v ôsmej kapitole. Medzinárodný systém chápe akosystém anarchie, v ktorom vládnu režimy rôznej povahy. Režimy sú nestále inštitúcie,pretože ich dodržiavanie závisí len na dobrej vôli jednotlivých štátov. Umožňujú všakštátom znižovať transakčné náklady a do istej miery znižovať mieru nepredvídateľnostikonania ostatných štátov.Guy Peters prichádza k záveru, že teória inštitucionalizmu stále nedozrela na to,aby prešla do vyššieho štádia vývoja teórie. Chýbajú jej napr. spôsoby testovania(falzifikácia), vysvetlenie samotnej podstaty a povahy inštitúcií, zistil prítomnosťtautologických výrokov. Napriek tomu súdi, že nový inštitucionalizmus stojí na pevnomzáklade – zdôrazňuje úlohy inštitúcií; inštitúcie dávajú istú pravidelnosť do vzťahov medzijednotlivcami. Jednotlivé verzie inštitucionalizmu sú príliš rozmanité. Nezhodujú sav definícii inštitúcií, v povahe preferencií, ani v kategórii zmeny, ani vo vzťahu jednotlivcaa inštitúcií. Autor otvára priestor pre ďalší široký výskum v oblasti inštitucionalizmua možnosti jeho zjednotenia. Sám sa podujal na explanáciu jeho základov.KONTAKTIng. Jana Hoškováinterná doktorandkaKatedra diplomacie a medzinárodných vzťahovFakulta medzinárodných vzťahov, Ekonomická univerzita v Bratislavehoskova@euba.sk103