2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

celistvosti 7a nezávislosti, zachovanie ústavného poriadku, demokracie azákladných životných potrieb obyvateľov,b) strategické záujmy, ktoré prispievajú k napĺňaniu životných záujmov (napr.napomáhanie k vytváraniu a posilňovaniu priaznivého medzinárodného prostrediaa dlhodobo udržateľného a vyváženého rozvoja svetového hospodárstva, vytváraniepodmienok pre účinný postup proti globálnym hrozbám a rizikám akými súdegradácia životného prostredia, rozširovanie drog, terorizmus, začleňovanie sa dostabilných medzinárodných bezpečnostných a ekonomických štruktúr, vytváranievonkajších podmienok pre hospodársky rast a prosperitu štátu, udržaniea posilňovanie komparatívnych výhod ekonomiky štátu a posilňovaniekonkurencieschopnosti firiem, ochrana občanov štátu v zahraničí, ochrana záujmovsúkromných osôb, jednotlivcov či skupín, posilnenie prestíže štátu, zabezpečenieblahobytu občanov a pod.).Iné kritériá delia záujmy napr. z hľadiska časového (permanentné, krátkodobé),priestorového (všeobecné, globálne, regionálne), či špecifické záujmy, ktoré nespadajú dovšeobecných záujmov a sú vymedzované v obmedzenom čase či priestore (napr. štátnopatriotickýzáujem s cieľom udržať štát v pozícii veľmoci či začlenenie štátu do procesovglobalizácie a dobehnutia vyspelých štátov napr. v oblasti životnej úrovne a pod.). Podľazamerania je možné vymedziť národné záujmy ako politické, vojenské, ekonomické, podľamiery uvedomenia na programové resp. spontánne.Národný záujem je kategória komplikovaná prinajmenšom z dvoch pohľadov –z hľadiska obsahu pojmu a jeho použitia ako nástroja a základu politickej činnosti az pohľadu referenčnej nejasnosti podporenej filologickým aspektom v rôznych jazykovýchprostrediach.Základ akéhokoľvek záujmu tvoria objektívne potreby jednotlivca či skupiny (subjektu)podmienené najmä ekonomickou, sociálnou a politickou situáciou, v ktorej sa nachádza.Proces uvedomovania si potrieb je zároveň procesom formovania záujmov. Záujem je tedakategóriou objektívno-subjektívnou. Z filozofického hľadiska je základom sporu v teóriirealizmu objektívne chápaný národný záujem štátu ako zhromažďovanie moci, bez ohľaduna predstavy konkrétnych predstaviteľov štátu. Morgenthauov výklad pojmu moci jeprezentovaný aj v prípade národného záujmu zároveň ako cieľ záujmu, prostriedkom na jehodosiahnutie a kritériom úspešnosti. Národný záujem je podľa neho objektívna danosť,založená z jednej strany na osobitosti geografickej polohy štátu a z toho vyplývajúcichosobitostí politického, ekonomického a kultúrneho rozvoja a rovnako osobitosti ľudskejprirodzenosti zo strany druhej. Preto sa stáva stabilným základom zahraničnej politiky štátu.Táto predstava je v rozpore s idealistickou predstavou všeľudského mravného imperatívua civilizačného pokroku. Javí sa v konečnom dôsledku ako prejav skupinového sebectva. Ajnapriek tomu obidva tábory priznávajú význam pojmu národný záujem nielen akoanalytického nástroja ale aj kritérium správania sa štátu v medzinárodných vzťahoch.Správne pochopený národný záujem predpokladá pritom priznanie práva na existenciua rovnako vnímanie a rešpektovanie záujmov všetkých zúčastnených subjektov.Nový význam naberá pojem národný záujem v súvislosti s prehlbujúcim sa procesomglobalizácie. Štáty zostávajú naďalej najvýznamnejším subjektom medzinárodných vzťahov,noví aktéri (najmä transnacionálne korporácie a medzinárodné organizácie) však výraznenarúšajú tradičné priority štátnej suverenity a tým aj národného záujmu. Dominantnýmia rozhodujúcimi sa stávajú tie ekonomické procesy, v ktorých majú kľúčovú pozíciu a vplyvtransnacionálni aktéri – nielen medzinárodné inštitúcie, ale aj, a najmä, nadnárodné37