2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

a presadzujúcich zahraničnú politiku štátu voči iným štátom cestou rokovania a uzatváraniamedzinárodných dohôd“ 11 .Minimálne v deklaratórnej rovine sa vládnuce elity presadzujúce zahraničnopolitickúkoncepciu uchádzajú o konsenzuálny prístup v hlavných otázkach zahraničnej politiky medzihlavnými politickými silami v štáte a taktiež o odborný prístup a spoluprácu s verejnoumienkou a dialóg s významnými záujmovými skupinami.3 Zahraničnopolitický procesExistencia mechanizmu vypracovávania a realizácie správania štátu(zahraničnopolitický proces) je jedným z dôležitých znakov subjektu medzinárodnýchvzťahov. Je dôkazom existencie faktickej zahraničnej politiky. Zahraničnopolitický proces jevo svojej podstate pravidlom resp. obyčajom (technológiou) formulovania a realizáciezahraničnej politiky zahŕňajúcim všetky štruktúry, procedúry, účastníkov, osobitosti práces informáciami a dokumentmi a rozhodnutia. Z tohto pohľadu zahraničná politika“zodpovedá množstvu priorít a predpisov, vytvorených vedúcimi predstaviteľmi štátov, ktorémajú slúžiť ako návod pre usmernenie činnosti v špecifických situáciách medzinárodnýchzáležitostí“ 12 .Schéma zahraničnopolitického procesu spravidla kopíruje organizačnú a politickúštruktúru štátu, oddeľuje z nej však tie súčasti, ktoré sú späté s formovaním a realizáciouzahraničnej politiky. Najdôležitejšiu časť tohto procesu predstavujú subjekty moci, ktoréprijímajú najdôležitejšie rozhodnutia (ústavné orgány), nasledujú určené orgány výkonnejmoci (napr. ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo obrany, ministerstvo hospodárstva,ministerstvo financií, orgány rozviedky, zastupiteľské úrady a pod.).Proces formovania a realizácie zahraničnej politiky tvorí veľké množstvo rozhodnutí(desition making) spadajúcich do niekoľkých kategórií jednej klasifikačnej schémyobsahujúcej makrorozhodnutia (všeobecné rozhodnutia dlhodobého charakteru),mikrorozhodnutia (úradné rozhodnutia stredno a krátkodobého charakteru) a krízovérozhodnutia (v prípade ohrozenia a vysokej závažnosti).Objektívnym základom zahraničnopolitického procesu je previazanosť vnútornejpolitiky a zahraničnej politiky a ich obsahová jednota rešpektujúca:a) spoločné strategické ciele a systémové záujmy štátu a prostriedky určené na ichrealizáciu,b) spoločný sociálno-ekonomický základ konkrétneho štátu a typ jeho politickejorganizácie,c) účasť rovnakých sociálnych skupín (sociálne vrstvy, elity, politické strany,verejnosť ako celok) na formulovaní vnútornej politiky a zahraničnej politiky.Problém spätosti vnútornej politiky a zahraničnej politiky predstavuje aj naďalejpredmet polemík medzi rôznymi teoretickými smermi v oblasti medzinárodných vzťahov. Ajnapriek spoločnému základu (podstate) – boju o moc – zahraničná politika a vnútornápolitika znamenajú pre realistov rôzne sféry činnosti štátu. Zahraničná politika je definovanánapr. podľa Morgenthaua národnými záujmami definovanými ako „akýmsi strapcomstrategických záujmov, z ktorých každý je viac či menej životne dôležitý pre národnúbezpečnosť, pričom tieto strategické záujmy národ (štát) získava silou svojej strategickejpozície, historických cieľov a vzťahov k ostatným politickým centrám“ 13 . Národný záujemštátu je objektívne daný bez ohľadu na predstavy konkrétnych predstaviteľov štátua vnútroštátnych aktérov.11 Žaloudek, K.: Encyklopedie politiky. Praha: Nakladatelství Libri, 2004, s.90.12 Pearson, S., Rochester, .J.:Medzinárodné vzťahy. Vydavateľstvo IRIS Tamtiež, s.68.13 Cit. podľa Krejčí, O.: Mezinárodní politika. Praha: Ekopress, 2001, s. 524.34