2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

Z tohto procesu postupne rastú silné čínske korporácie, ktoré sú už samy aktívnev zahraničných investíciách.Štáty strednej a východnej Európy naopak rezignovali na podporu silných domácichfiriem, čo viedlo k tomu, že v privatizácii získali silné domáce firmy zahraničné nadnárodnéspoločnosti. Je však nutné dodať, že chýbal domáci kapitál na privatizáciu a úspešné riadenietýchto firiem, čo možno dokumentovať aj zlyhaním tvorby silnej domácej podnikateľskejvrstvy na Slovensku medzi 1994 a 1998. Veľké nadnárodné spoločnosti nevyužívajú svojedcérske spoločnosti na investičné aktivity, preto sú v súčasnosti odchádzajúce PZI zo štátovstrednej a východnej Európy nízke. Výnimku tvoria len ruské energetické spoločnosti a dvemaďarské spoločnosti MOL (ropná spoločnosť) a OTP Banka. Tieto spoločnosti nemajúdominantného zahraničného vlastníka a vlastnia ich domáci i zahraniční finanční investori,ktorí ponechávajú voľnosť strategickým rozhodnutiam vedenia spoločnosti. Výsledkom je to,že tieto spoločnosti sa výrazne angažujú v priestore strednej a východnej Európy, keď sasnažia vybudovať pozíciu silnej regionálnej nadnárodnej spoločnosti. Oba tieto podniky sivedú úspešne, aj renomovaný ekonomický časopis ich zaradil na zoznam spoločností, ktorésa oplatí v budúcnosti sledovať.ZáverVzťah medzi prílevom PZI a hospodárskym rozvojom je neodškriepiteľný. Teóriaživotného cyklu, japonské rozvojové teórie a rozvojová teória Johna Dunninga boli viackrátpotvrdené aj empiricky. Príkladom môže byť už spomenuté Japonsko, Južná Kórea alebonajdynamickejšia ekonomika súčasného svetového hospodárstva – Čína. Tieto a skupinaďalších štátov dokázala úspešne využiť potenciál PZI na urýchlenie hospodárskeho rozvojaa podarilo sa im zaradiť medzi priemyselne najvyspelejšie ekonomiky sveta. Úspešne sipočínajú v oblasti PZI aj štáty v strednej Európe (najmä Maďarsko, Česká republika,Slovensko, Poľsko), ktoré sa snažia využiť prílev PZI pri nevyhnutnej priemyselnejreštrukturalizácii. Neúspechom týchto štátov je však fakt, že nedokázali vybudovať silnédomáce firmy, čo do budúcnosti znamená vysokú závislosť od nadnárodných korporácií.V súčasnosti aj Svetová banka uznáva, že PZI sú pre najchudobnejšie rozvojovéštáty najlepšou možnosťou úniku z pasce chudoby. Oficiálna rozvojová pomoc nie jepostačujúca (ani motivujúca) a zahraničné úvery spôsobujú často až neudržateľnú zadlženosťrozvojových štátov. Problémom však zostáva fakt, že zahraniční investori prejavujú ibaokrajový záujem o najchudobnejšie rozvojové štáty. Rozhodujúca časť svetových tokov PZIsmeruje do priemyselne vyspelých štátov alebo do regiónu juhovýchodnej Ázie. Podielnajchudobnejších rozvojových štátov (least developed countries) je dlhodobo nízky, v čomhrá najdôležitejšiu úlohu nevhodné podnikateľské prostredie. Najchudobnejšie štátynedokážu ponúknuť okrem lacných surovín dostatočné impulzy pre zahraničnýchinvestorov, keď politické a ekonomické prostredie je v týchto štátoch vysoko nestabilnéa pracovná sila nedisponuje žiadnou kvalifikáciou a často je jej zdravotný stavproblematický (napr. AIDS, malária, cholera atď.).Výzvou pre najchudobnejšie rozvojové štáty je teda pripraviť také hospodárskeprostredie, ktoré by dokázalo zaujať potenciálnych zahraničných investorov a naštartovaťhospodársky rozvoj v týchto štátoch. Takého kroky odporúča aj Svetová banka, ktorá vosvojej výročnej publikácii Doing Business hodnotí stav podnikateľského prostrediav jednotlivých štátoch sveta a vypracováva rebríček najúspešnejších štátov. Je ťažké začaťs takouto hospodárskou politikou, ale sú už štáty, ktoré nastúpili na tú správnu cestu.Príkladom môže byť Botswana, ktorá v posledných rokoch začala uskutočňovať trhovéhospodárske reformy, čo viedlo k dynamizácii hospodárskeho rastu a ku zvýšeniu záujmuzahraničných investorov. Botswana naznačuje smer, ktorý je možné odporučiť všetkýmchudobným rozvojovým štátom.96