2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

integrácia maďarského národa, pričom podľa tejto predstavy by malo ísť o mierovézjednotenie ponad hranice, ktoré sa v EÚ stávajú priechodnými.Vláda FIDESZ presadzovala v rokoch 1998-2002 taký spôsob integrácie, ktorávytvárala právne väzby medzi maďarským štátom a zahraničnými Maďarmi a výraznepresahoval chápanie maďarského národa ako kultúrno-jazykovej entity. Z politickéhohľadiska to súviselo s posilnením medzinárodnej pozície Maďarska Jeho faktormi bolastabilizácia regionálnej situácie po podpise základných , vstup do NATO, začatieprístupových rokovaní s EÚ a v nemenšej miere rast ekonomiky po období stagnácie a krízy.V roku 2001 prijal parlament zákon o zahraničných Maďaroch. Touto právnou normoupodľa N. Bárdiho vláda FIDESZ „na rozdiel od dovtedajšej maďarskej susedskej politikyprispôsobenej na riešenie kríz a reagovanie vystúpila v iniciatívnej pozícii“ 3 . Zákonpredpokladal poskytovanie pomoci a podpôr v oblasti vzdelávania, kultúry, vedy, alepodnikania príslušníkom maďarských menšín žijúcim v susedných krajinách. Tieto podporysa mali poskytovať tak na území Maďarska, ako aj susedných štátov na základe tzv.maďarského preukazu. Práve tento osobný doklad potvrdzoval vznik väzby medzi štátoma príslušníkom menšiny. Vtedajší štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zs. Némethdefinoval preukaz ako verejnú listinu „ ktorej vystavenie znamená, že maďarský štát preberána seba spolupatričnosť so zahraničnými Maďarmi. Osobne s ním. Práve tak osobne ako ajk svojim občanom“ 4 . Z hľadiska susedných štátov bolo zvlášť citlivým bodom zákonaustanovenie o organizáciách, ktorých úlohou bolo poskytovanie odporúčaní na vydávaniemaďarských preukazov a zabezpečovanie administratívy súvisiacej s prijímaním žiadostí,keďže spoločenská organizácia bola využívaná na vykonávanie funkcií cudzieho štátu.V preambule zákona bola zmienka o tom, že zahraniční Maďari patria k jednotnémumaďarskému národu. Táto formulácia vyvolávala v susedných krajinách pochybnosti ozámeroch, ktoré Maďarsko sleduje týmto zákonom najmä vzhľadom na argumentáciu o tom,že zákon prispieva „k riešeniu 80 ročnej traumy Trianonu“ 5 .Vynikajúcu interpretáciu termínu jednotný národ vypracoval v súvislosti s analýzouzákona o zahraničných Maďaroch známy maďarský filozof J. Kis, pričom ho rozlišovalv dvoch významoch – jazykovo-kultúrnom a politickom. V prvom v ponímaní jednotamaďarského národa podľa Kisa znamená, že nositelia maďarského jazyka a kultúry žijúciv rôznych štátoch sa zaraďujú k súhrnu všetkých Maďarov a nepotrebujú cetrum, ktoré byich zjednocovalo. „Kultúrny národ nemá centrum. Jeho členovia žijúci v rôznych štátoch sak sebe nevyhnutne neviažu prostredníctvom Budapešti“ 6 . Ináč vyzerá situácia v prípadedefinície jednotného národa ako politického národa. Tá predpokladá právny vzťah medziMaďarmi a maďarským teritoriálnym štátom. Jednotný maďarský národ sa stáva realitou„vďaka politickému znovuzjednoteniu. Úloha v takomto ponímaní je zadávaná politickourozčlenenosťou maďarského národa“ 7 .Vytvorenie právnej väzby medzi maďarským štátom a príslušníkmi menšín-občanovsusedných štátov a zámer uplatňovať ho na území týchto krajín znamenalo porušenieprincípu suverenity. V období, ktoré predchádzalo prijatiu zákona o zahraničných Maďarochsa maďarská zahraničná politika usilovala o presadenie menšinových práv domedzinárodno-právnych dokumentov vrátane dvojstranných zmlúv prípadne do legislatívy3 Bárdi, N.: Tény és való. A budapesti kormányzatok és határon túli magyarságkapcsolattörténete. Kalligram, Bratislava 2004, 159.o.4 Német, Zs.: Bontsuk le a nemzetet megosztó korlátokat. In: Magyar Nemzet 2001. január 4.5 Vystúpenie Zs. Németha pri prerokúvaní zákona o zahraničných Maďaroch v parlamente.In: A Státusztörvény. Dokumentumok, Tanulmányok, Publicistika. Teleki LászlóAlapítvány, Budapest 2002, 96.o.6 Kis J.: „Státusztörvény. Magyarország válaszúton. In: Beszélő, 2002, 3.sz., 47.o.7 cit.d. s.4757