2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

ÚVODNapätie a neistota skončili. 4. apríla 2006 zástupcovia Rady EÚ, Európskehoparlamentu a Európskej komisie po dlhých a zložitých rokovaniach napokon odsúhlasilikompromisný návrh Medziinštitucionálnej dohody o novom finančnom výhľade na obdobierokov 2007-2013. Konečná verzia finančného výhľadu, ktorú musia ešte formálne odsúhlasiťeurópske inštitúcie, počíta pre sedemročné obdobie s finančným balíkom 864,4 miliardyEUR. Slovenská republika má šancu čerpať prostriedky vo výške 11,6 miliardy EUR.Zámerom predkladanej štúdie je zhodnotiť širší kontext ako aj konkrétny obsaha význam dohody o novom finančnom výhľade, vrátane implikácií na Slovenskú republiku.Prácu sme koncipovali vo forme odpovedí na štyri kľúčové otázky. V prvej časti („Čo jefinančný výhľad?“) sa pokúsime stručne charakterizovať inštrument finančného výhľadu,históriu jeho vzniku a význam zostavovania. V druhej časti („Ako prebiehali rokovaniao novom finančnom výhľade?“) bližšie zhodnotíme priebeh rokovaní o novom finančnomvýhľade na obdobie 2007-2013, definujeme kľúčové problémy a vývoj stanovísknajdôležitejších účastníkov rokovaní. Tretia časť práce má ponúknuť odpoveď na otázku„Čo prináša nový finančný výhľad?“, t. j. aké priority definuje Európska únia na novésedemročné programovacie obdobie a akým spôsobom majú byť uvedené priorityfinancované. V záverečnej – štvrtej časti sa pokúsime zhodnotiť, do akej miery sa slovenskejdiplomacii podarilo naplniť priority našej krajiny počas rokovaní o novom finančnomvýhľade a odpovieme na otázku „Čo prinesie nový finančný výhľad pre slovenskúekonomiku?“Čo je finančný výhľad?Finančný výhľad je rámcový dokument obsahujúci indikatívny plán výdavkov adefinujúci politické priority Európskej únie na strednodobé obdobie (v súčasnosti sedemrokov). Finančný výhľad stanovuje maximálnu hranicu čerpania prostriedkov podľajednotlivých kapitol počas určeného obdobia, pričom uvedený limit je záväznýpri zostavovaní a realizácii ročných rozpočtov EÚ. 1Finančný výhľad je výsledkom medziinštitucionálnej dohody Európskej komisie,Rady EÚ a Európskeho parlamentu. V rámci medziinštitucionálnej dohody spomínanéeurópske inštitúcie (a prostredníctvom Rady EÚ aj jednotlivé členské štáty EÚ) rámcovodefinujú celkový objem rozpočtových príjmov a výdavkov a ich rozdelenie medzi prioritnéoblasti európskej agendy (jednotlivé vnútorné politiky, vonkajšie vzťahy, správa).Návrh finančného výhľadu vypracováva Európska komisia. Návrh Európskejkomisie je následne predmetom intenzívnych, často niekoľkomesačných, bilaterálnycha multilaterálnych rokovaní, ktorých cieľom je dosiahnutie politickej dohody všetkýchčlenských štátov EÚ. Významnú úlohu zohráva členský štát, ktorá plní funkciupredsedníckej krajiny v EÚ. Predsednícky štát významným spôsobom usmerňuje priebehrokovaní, upravuje a upresňuje pôvodný návrh Európskej komisie tak, aby bol prijateľný prevšetky členské štáty EÚ. Návrh finančného výhľadu následne prijíma Európska radajednohlasným rozhodnutím. Rozhodnutie Európskej rady tvorí základ pre rokovania medziEurópskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou. Výsledkom rokovaní jeuzatvorenie medziinštitucionálnej dohody.Význam zostavovania finančného výhľadu spočíva predovšetkým v tom, žetakýto viacročný plán umožňuje efektívnejšie sledovať a riadiť vývoj rozpočtovýchvýdavkov EÚ a napomáha pri plánovaní a realizácii viacročných programov a projektov.Finančný výhľad poskytuje jednotlivým členským štátom EÚ a predovšetkým potenciálnym1 Finančný výhľad nie je viacročný rozpočet. Každý rok sa koná tzv. rozpočtové konanie, naktorom sa na nasledujúci rozpočtový rok rozdelia disponibilné rozpočtové prostriedky najednotlivé kapitoly.124