2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

NÁRODNÁ INTEGRÁCIA V MAĎARSKEJ ZAHRANIČNEJ POLITIKEdoc. Milan Kurucz,CSc.RESUMÉVšeobecne prijatým cieľom maďarskej zahraničnej politiky sa stalo zjednotenie,resp. znovuzjednotenie maďarského národa.. Prvý variant, prezentovaný konzervatívnýmFIDESZ, kladie dôraz na právne a politické aspekty integrácie, ktoré sa však dostáva dokonfliktu s rešpektovaním štátnej suverenity a komplikujú vzťahy Maďarska so susednýmištátmi. Táto koncepcia, ako to ukázal predovšetkým zákon o zahraničných Maďarochv konečnom dôsledku nenachádza medzinárodnú podporu.Socialisticko-liberálny prístup preferuje vytváranie hospodárskych maďarskomaďarskýchvzťahov s využitím tých možností, ktoré vytvára európska integrácia z hľadiskaexistencie jednotného trhu, cezhraničnej spolupráce a financovania z fondov EÚ.Limitujúcim faktorom tu však vystupuje legislatíva EÚ, a to tak jej ustanovenia o štátnejpomoci, ako aj o zákaze diskriminácie.SUMMARYGenerally accepted goal of the Hungarian foreign policy became the unification ofthe Hungarian nation. The firs scenario, represented by conservative Fidesz, accentuates thepolitical and legal aspects of integration, but this is in conflict with the right of all countriesfor sovereignty and has bad impact on relations with other countries. This conception,especially the law about abroad Hungarians, has no international support.The socio-liberal scenario prefers the creation of economic relations, making use ofthe European integration, especially of common market, cross border cooperation and thepossibly of using the European funds. The EU legislative presents a limit to these plans,especially provisions about state authority and discrimination.Podpora maďarských menšín v zahraničí sa po roku 1990 stala jednou z troch priorítzahraničnej politiky Maďarska spolu s integráciou do euroatlantických štruktúr a susedskoupolitikou. Národnostná problematika je odvtedy súčasťou agendy jeho dvojstrannýchvzťahov a aktivít maďarskej diplomacie na multilaterálnych fórach. Tento prístup sa opierao dve základné tézy: 1.maďarský národ a maďarský štát nie sú identické entity; 2 zahraničníMaďari sú súčasťou maďarského národa. V ústave novelizovanej v roku 1989 sa hovorío zodpovednosti maďarského štátu za zahraničných Maďarov. To bol prelom v dovtedajšíchoficiálnych prístupoch k maďarským menšinám v zahraničí, keď niekoľko desaťročí bolaotázka minorít deklarovaná ako vnútorná záležitosť štátov v ktorých žijú 1 . Jednotlivé vládyktoré sa od roku 1990 vystriedali pri moci chápali starostlivosť o maďarské menšiny akosvoju ústavnú povinnosť, ktorá však bola uskutočňovaná odlišnými prostriedkami a jejrealizácia mala často až výrazne rozdielne dopady na vzťahy Maďarska k okolitým štátoma jeho integračné ciele 2 .1 Politicko-právne chápanie integrácie národaV súvislosti s perspektívou vstupu Maďarska do EÚ prišla vláda V. Orbána skoncepciou dvojakej integrácie. Paralelne s európskou integráciou by mala prebiehať1 Pozn.: obrat v tomto prístupe sa začal črtať už od roku 1985 na následných konferenciáchHelsinského procesu2 Pozri Kurucz, M.: Maďarská zahraničná politika : Medzi konsenzom a sporom. In:Medzinárodné vzťahy 1/2004, s 53-6356