2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

integrácie“ 20 prišlo s otvoreným návrhom prebudovať EÚ na federáciu národných štátov, čopredpokladalo posilniť aj význam vplyvu občiasntva EÚ. Nemecký minister zahraničnýchvecí prišiel v rámci svojej vízie aj s návrhom vypracovať ústavnú zmluvu EÚ. Myšlienkafederalizácie EÚ narazila na rozhodný odpor najmä Francúzska a Veľkej Británie, ktoré sineželali obmedzovanie úlohy národných štátov v EÚ a vyslovili za ohraničené reformyv EÚ. Prijala sa však myšlienka, že ak sa EÚ nezreformuje, nezvládne rozšírenie o ďalšiuveľkú skupinu krajín.Francúzska argumentácia operovala návrhmi a názormi bývalého predseduEurópskej komisie J. Dellorsa, ktorý kládol do popredia rôznorodosť európskych národov,náboženstiev, jazykov, filozofií, ako aj spôsobov poľnohospodárstva a štýlu života. 21 Dellorspodmieňoval „nové zjednotenie Európy“ nielen odstraňovaním materiálnych prekážok, ale ajmentálnych, psychologických obyčajových bariér. Poukazoval na potrebu širšieho rozvojaspoločnej bezpečnostnej politiky rozmeru spravodlivosti, ako ja na nevyhnutnosťzdokonalenia vzťahov v rámci inštitucionálneho trojuholníka zahŕňajúceho Radu EÚ,Európsky parlament a Európsku komisiu. 22 Francúzsky prezident Chirac niekoľko týždňovpo vystúpení Joschku Fischera sa vyslovil v nemeckom Bundestagu za vypracovanie novejústavnej zmluvy precizujúcej štruktúru a pravidlá konania EÚ a podporil vypracovaniea začlenenie Charty základných práv do Európskej zmluvy. 23Tento dokument bol výsledkom záujmu Európskej rady, na posilnení ľudských právv EÚ, ktorý bol prvýkrát, aj keď bez konkrétneho podnetu, vyjadrený už 10. 12. 1998.Následne Európska rada na zasadnutí v Kolíne n. Rýnom 3 – 4.6. 1999 vyjadrila názor, žepráva občanov EÚ sa majú formulovať v osobitnom dokumente. Otázka záväznosti takéhotodokumentu a jeho prípadného zapracovania do textu platných zmlúv alebo novej zmluvy savšak vtedy neriešila. Vypracovaním charty ľudských práv bol poverený 62 – členný Konventzložený zo zástupcov vlád členských krajín, národných parlamentov, Európskeho parlamentua Európskej komisie. Na jeho práci sa v úlohe pozorovateľov zúčastňovali aj dvajazástupcovia Rady Európy – z toho jeden z Európskeho súdu pre ľudské práva a dvajazástupcovia európskeho súdneho dvora. Na príprave charty sa prostredníctvom pripomienokpodieľali aj Hospodársky a sociálny výbor a výbor regiónov, ombudsman a reprezentantizáujmových skupín, resp. sociálnych partnerov. Po stanovení mechanizmom práceKonventu na zasadnutí Európskej rady v Tampere 15 – 16. 10. 1999 tento bezprecedentnýorgán vypracoval návrh Charty základných práv EÚ, ktorý predložil 2. 10. 2000. Dokumentbol schválený 7. 12. 2000 na summite EÚ v Nice.Treba zdôrazniť, že Charta sa zrodila ako ťažko vybojovaný kompromis nielenmedzi predstaviteľmi vlád vtedajších 15 – tich členských štátov EÚ, ale aj medzirozhodujúcimi európskymi politickými stranami – Európskou ľudovou stranou a Stranoueurópskych socialistov ako aj ďalšími stranami pôsobiacimi v Európskom parlamentea podieľajúcimi sa na moci vo vládach členských krajín EÚ. To sa stalo zdrojom latentnejnespokojnosti v niektorých názorových frakciách európskych politických strán, ale ajdôvodom, že keď sa rozbehli práce Konventu o budúcnosti Európy, ktorý na summite EÚv Laakene dostal za úlohu pripraviť dokument, ktorý mal zmeniť a doplniť existujúceeurópske zmluvy, dohodnutý kompromisný text Charty základných práv EÚ sa už20Fischer, J.: Vom Staatenbund auf Federation – Gedanken über die Finalität derEuropäischen Integration. Rede in der Humboldt – Universität, Berlin, 12. 5. 2000,Iternationale Politik 2000 Nr. 8, s. 106 - 10821 Dellors J.: Ponowne zjednoczenie Europy: Nasza misja Historyczna. In: OprzyslosčiEuropy. Warszawa, Glosy politików, 2000, s. 8 - 922 tamtiež s.1723 Pozri Rede des francözischen Staatspräsident, Jacque Chirac vor den Deutschen Bundestagam 27 Juli im Berlin. In: Internationale Politik 2000, nr 8, s. 126 – 13045