2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

skúmania otvorili (1966). Následne bude priestor venovaný japonským rozvojovým teóriáma teórii Johna Dunninga, ktorý patrí medzi najuznávanejších vedcov zaoberajúcich saproblematikou PZI.2 Teória životného cykluAko sme už v úvode naznačili, ide o pomerne starú teóriu, ktorú vypracoval eštev roku 1966 americký ekonóm Raymond Vernon 1 . On prvýkrát vypracoval dynamickú teóriuPZI, v ktorej analyzoval vzťahy PZI a jednotlivých fáz životného cyklu výrobkova hospodárskej vyspelosti národných ekonomík. Vernon vychádzal z činnosti americkýchnadnárodných korporácií, keď skúmal ich investičné vzorce.Hlavnou otázkou, ktorú táto teória skúma, je to, v ktorej fáze životného cykluvýrobku dochádza k investícii v zahraničí a kam táto investícia bude smerovať. Podľa tejtoteórie výrobca ponúka svoj produkt najprv na domácom trhu a vyrába ho taktiež doma.Riziko prenosu výroby do zahraničia je ešte príliš vysoké a tiež záujem o produktv zahraničí je nižší. Ku zmene však dôjde, ak je produkt na domácom trhu úspešný. Domácitrh už po určitej dobe nedokáže saturovať viacej výrobkov a preto sa firmy využívajúzahraničné trhy na ďalšie rozšírenie výroby. Výroba sa však ešte aj v tomto štádiuuskutočňuje doma, firma vstupuje na zahraničné trhy nepriamo.Ďalšie štádium je štádium zrelosti výrobku, keď výrobca prenáša aj samotnú výrobudo zahraničia. Činí tak, lebo prenosom výroby dosahuje určitú konkurenčnú výhodu – nižšienáklady, ľahší prístup na trh atď. Toto je štádium, keď dochádza k priamym investíciámv zahraničí. Zároveň firma už pripravuje zavedenie inovovaného výrobku na domácom trhu,ktoré zabezpečí firme zachovanie svojej trhovej pozície. V tejto fáze dochádza k PZI hlavnedo ostatných priemyselných štátov, keďže domáca firma chce využiť vysokú kúpnu silutýchto štátov a chce zúžitkovať svoju monopolistickú výhodu. Časom sa však produkciavýrobku štandardizuje a zjednodušuje a zároveň cena produktu klesá. To vedie korporáciek tomu, aby v záujmu zachovania výnosnosti preniesli výrobu svojho produktu do menejrozvinutých štátov, ktoré ponúkajú nízke výrobné náklady.Ak sa pôvodný produkt dostáva do fázy poklesu, často dochádza k ďalšiemupresunu výroby opäť do rozvojových štátov, kde vďaka extrémne nízkym nákladom a menšejnáročnosti spotrebiteľov môže aj relatívne zastaralý produkt prinášať ďalšie zisky. Príkladommôže byť slávny Volkswagen chrobák, ktorý zostával vo výrobe v Južnej Amerike dlho potom, ako bola výroba v Európe zastavená. 2Práca Vernona bola vo svojom čase priekopnícka a dodnes patrí medzi najviaccitované vedecké práce v oblasti teórií PZI. Jej platnosť je však v súčasnosti už otázna.Veľké nadnárodné korporácie už len zriedkavo vyrábajú svoje produkty v domovskom štáte.Už aj nové produkty sa hneď vyrábajú v rozličných kútoch Zeme, často aj na viacerýchmiestach. Štandardom je rozloženie, keď sa výskum a vývoj nachádza v priemyselnevyspelých štátoch (domovských štátoch) a výroba sa kompletne uskutočňuje v menejvyspelých štátoch sveta. Príkladom môžu byť firmy v textilnom priemysle (napr. Nike,Adidas, Next atď) alebo firmy v elektrotechnickom a IT priemysle.Nesporným faktom však je, že na teórii životného cyklu boli založené ďalšie teóriezamerané na oblasť PZI, napríklad model Paula Krugmana, ktorý sa pomocou teórie1 Pozri článok - Vernon, R.: International Investment and International Trade in the ProductCycle. Quarterly Journal of Economics 83, 1966, s. 190-207.2 Produkcia automobilu VW Chrobák skončila v Európe a v USA v polovici 70. rokov, keďzáujem o tento model postupne klesal. Hlavné výrobné kapacity však boli demontovanéa prevezené do Brazílie a Mexika, kde sa Chrobák vyrábal niekoľko ďalších desaťročí.Výroba modelu Chrobák sa v Brazílii skončila v roku 1996 a v Mexiku dokonca až v roku2003.92