2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

členských štátov (po vstupe Bulharska a Rumunska) by disponovalo finančnýmiprostriedkami podľa výhľadu, ktorý bol zostavovaný pre 25 resp. v kľúčových oblastiach(Spoločná poľnohospodárska politika, štrukturálne operácie) len pre 15 pôvodnýchčlenských štátov.Predovšetkým nové členské štáty si uvedomovali rozdiel existujúci medzi obomaalternatívami (schválenie luxemburského resp. britského návrhu nového finančného výhľaduverzus. „predĺženie platnosti“ doterajšieho finančného výhľadu). V rozpočtovom roku 2006je pre nové členské štáty určených 9,7 miliardy EUR, pre obdobie 2007-2013 ročnev priemere 22 miliárd EUR (a ďalších 3,5 mld. EUR pre Bulharsko a Rumunsko). Konkrétnepre Slovensko by to znamenalo zníženie objemu prostriedkov zo štrukturálnych fondova Kohézneho fondu o dve tretiny, t. j. zhruba o 800 miliónov EUR ročne.Európska komisia uvádza, že zmrazenie doterajších objemov finančnýchprostriedkov by vyvolalo dodatočné náklady vo výške 12,9 mld. EUR (0,1 % HNP). 8Nehľadiac na skutočnosť, že členské štáty si uvedomovali objektívnu nevyhnutnosťschválenia nového finančného výhľadu, atmosféra na rokovania v porovnaní s júnom 2005,keď rokovania stroskotali v dôsledku nedostatočne flexibilnej pozície niektorých členskýchštátov, nebola o nič priaznivejšia.Napäté rokovania rozdelili členské štáty EÚ do dvoch táborov: jeden z nich bolvedený britským premiérom Tonym Blairom, druhý francúzskym prezidentom JacquesomChiracom. Podľa viacerých pozorovateľov bol boj o rozpočet bojom dvoch odlišných víziíEurópy. Na jednej strane stála Veľká Británia preferujúca vytvorenie konkurencieschopnéhobloku, ktorý by dokázal odolávať výzvam globalizácie a vystupujúca za presmerovaniefinančných tokov do oblasti výskumu a vývoja, vedy a technológií. Na strane druhej boloFrancúzsko vystupujúce za pozvoľnejšie reformy a zachovanie poľnohospodárskych dotácií.Veľká Británia, ktorá si v minulosti získala povesť zástancu nových členskýchštátov, však svojimi návrhmi týkajúcimi sa nového finančného výhľadu nováčikovrozhorčila. Stalo sa tak v súvislosti s plánovanými úsporami na ich úkor. Pôvodný britskýnávrh predpokladal zníženie pomoci pre nové členské štáty o 14 miliárd EUR, t. j. o 8,5 %.Najviac by stratilo Poľsko – 6 miliárd EUR z celkového 60-miliardového balíka na roky2007-2013. Hlavný britský argument spočíval v tom, že nováčikovia aj tak majú probléms absorbovaním eurofondov.Požiadavkou na zníženie prostriedkov zo štrukturálnych fondov pre nové členskéštáty Blair stratil povesť politika – dôsledného zástancu nových členov. Hnev nováčikovihneď využilo Francúzsko, ktoré sa snažilo dostať Veľkú Britániu do izolácie. Paríž pritomsledoval predovšetkým svoje vlastné záujmy. Pôvodný britský návrh predpokladal okreminého zníženie dotácií na rozvoj vidieka pre 15 starých členských štátov o 7 miliárd EUR. Akby návrh prešiel, negatívne by sa to odrazilo na situácii poľnohospodárov vo Francúzsku,ktorí patria k najväčším poberateľom poľnohospodárskych dávok.Podľa niektorých analytikov však bolo zverejnenie počiatočného neformálnehonávrhu, podľa ktorého mali prísť nové členské štáty až o 10 percent podpory pre regióny, len„skúšobným balónom, ktorý vyslala britská diplomacia, aby zistila reakcie jednotlivýchkrajín“. 9 Účel sa podaril. Londýn zistil, ktoré štáty hlasno zaprotestovali a ktoré slabšie.Práve Slovensko dalo najavo, že bude akceptovať desaťpercentnú redukciu, ak budeexistovať vyššia flexibilita pri čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohéznehofondu. Tieto cenné poznatky Blair následne využil počas rokovaní s predstaviteľmi trochpobaltských krajín 1. decembra 2005 v Talline a predstaviteľmi krajín vyšehradskej štvorky8 EUROPÄISCHE KOMMISSION. Der Finanzrahmen – was ist das? Elektronická verzia jedostupná na adrese:http://europa.eu.int/comm/financial_perspective/questions/index_de.htm.9 Porovnaj: Blairov pokusný balón. In.: Hospodárske noviny, 6. 12. 2005, s. 6.128