korporácie. „Pole výsostnej pôsobnosti národného štátu sa postupne zmenšuje a jehoschopnosť konať je spútavaná čoraz tesnejšími hranicami a vonkajšími obmedzeniami“ 18 .P.Cigankov 19 hovorí v tejto súvislosti o troch úrovniach tlaku na štát a znižovania jehoautority:1) zhora – zo strany medzinárodných organizácií (napr. činnosť OSN, EÚ,WTO, medzinárodných súdnych tribunálov),2) zdola – zo strany vnútroštátnych štruktúr a štruktúr občianskej spoločnosti3) zvonku – zo strany mimovládnych skupín a organizácií (napr. AmnestyInternational, Greenpeace a zároveň transnacionálnych korporácií, firiema bánk).V tejto súvislosti sa národný záujem mení tak z hľadiska obsahu ako aj smerovania.Vznikajú nové priority späté s nevyhnutnosťou využitia predností globalizácie.Najvýznamnejšou prioritou národného záujmu sa stáva účasť štátu v procese svetovéhoekonomického vývoja. V štruktúre národného záujmu sa do popredia dostávajú snaha dostaťsa čo najbližšie resp. ovládnuť strategické surovinové zdroje a vytvoriť tak oblasti„životných záujmov“ a „zón vplyvu“, snaha o ovládnutie najmodernejších technológií najmäv oblasti prenosu dát, v doprave a informatike.Druhý okruh problémov a následných polemík predstavuje používanie objektíva„národný“. Sme svedkami stotožňovania pojmu „národ“ so „štátom“, s „politickýmnárodom“ resp. „obyvateľstvom štátu“, a to nielen z pohľadu sémantickej totožnosti pojmunárod v rôznych jazykových prostrediach ale aj s poukazom na rozdielne filozofické,historické, kultúrne a spoločenské determinanty a vplyvy. Ak sa vo väčšine prípadov pojem„národný záujem“ používa vo význame „štátny záujem“, ide o nepresné označenie. Nie jetotiž možné vylúčiť rozpor medzi záujmom štátu a národa (napr. v prípade mnohonárodnýchštátov) a naopak. O. Krejčí napr. naviac rozlišuje pojem národný záujem (v zmysle štátnehozáujmu) a pojem „záujem národa“, ktorým označuje záujem etnickej pospolitosti 20 .Je však na druhej strane možné súhlasiť s použitím výrazu „národný záujem“ v jehokonvenčnej podobe, teda ako nepresné označenie záujmu štátu, vychádzajúc z anglosaskéhovymedzenia národného záujmu nerozlišujúceho pojmy národ a štát a vymedzujúcehonárodné záujmy spravidla ako záujmy politického štátneho národa, t.j. spoločenstva žijúcehov rámci teritória stanoveného hranicami a viazaného k štátu občianstvom. Národnostnémenšiny a etnické skupiny sú súčasťou tohto spoločenstva. Navyše, nazdávam sa, najmäv novovytvorených štátoch príp. štátoch po zásadnej zmene politického systému, v situáciirodiacich sa štruktúr občianskej spoločnosti a nekonsolidovaných skupinových záujmovchýba spravidla ucelená koncepcia národného záujmu, dochádza najmä zo strany vládnucichelít k prisvojeniu si „národného záujmu“ vo forme záujmu štátneho. Využívajúc tradičnýnezáujem príp. nevedomosť obyvateľstva o prostredí, v ktorom sa zahraničná politikarealizuje, sa pojem národný záujem javí ako jasný, nepotrebný na diskusiu a nezriedkavyužívaný proti tým, ktorí sa ako keby spreneverili národným záujmom. Je však na stranedruhej spravidla vhodným spojivom pre nachádzanie dlhodobého politického konsenzu inakideologicky nezlučiteľných politických rivalov.Považujeme preto za nesprávne a nebezpečné protipostavenie uvedených pojmov takz hľadiska teoretického ako aj praktickej činnosti. Ruský teoretik M. Molčanov v tejtosúvislosti uvádza, že „neštátnu občiansku spoločnosť zatiaľ nikto neobjavil a spoločné18 Weiss, P.: Globalizácia, integrácia a slovenský národný záujem. In: Listy SFPA, marec-jún2004, s.5.19 Cigankov, P.: Teorija meždunarodnych otnošeniij. Moskva: Gardariki 2003, s. 309 – 311.20 Krejčí, O.: Národní zájem a geopolitika. Universe Praha 1993, s. 17-25.38
záujmy obyvateľov sú reálne tak ako sú reálne ich individuálne, skupinové (aj keďpotencionálne konfliktné) záujmy“ 21 .Prísne chápanie národného záujmu nie je založené na etnickom princípe. Rovnako akokategória „národ“, aj pojem „národný záujem“ odráža predovšetkým jednotu politickýchštruktúr a občianskej spoločnosti.ZÁVERZavedenie pojmu „zahraničná politika“ do politického slovníka i praktickej činnostisúviselo s priemyselnou revolúciou podporenou zahraničným obchodom. Znamenalorozšírenie pojmu „politika“ (politická koncepcia), t.j. spravovanie vecí verejnýchs medzinárodným prvkom.Žiadna z definícií zahraničnej politiky nepostihuje všetky tri vyššie uvedené stránky(pojem, zahraničnopolitická koncepcia, zahraničnopolitický proces) a v zásade odrážaabsenciu jednotnej teórie zahraničnej politiky. V rámci metodologických otázok spojenýchs vymedzením a chápaním zahraničnej politiky existuje viacero problémov. Otáznym sastáva predovšetkým vymedzenie samotného pojmu „zahraničná politika“. Odborná literatúrapodáva v tejto súvislosti fragmentárne vysvetlenie (prístup) zvýrazňujúce ten či onen aspektzahraničnej politiky bez jeho komplexného prístupu. Zahraničnopolitické analýzy súvypracúvané viac na báze tradičného intuitívneho chápania zahraničnej politiky. Výsledkomje potom najmä u novovznikajúcich subjektov medzinárodných vzťahov vymedzenienezažitých či nesprávnych koncepčných premís rezultujúcich nie do aktívnej ale reaktívnejzahraničnej politiky.POUŽITÁ LITERATÚRA1. Booth, K.: Teorias a Práticas da Seguranca no Século XX: Sequencia Histórica eMudanca Radical. In: Nacao e defesa, Outuno 2001, No 99, s.19 – 502. Cigankov, P.: Teorija meždunarodnych otnošeniij. Moskva: Gardariki 20033. Drulák, P.: Teorie mezinárodních vztahu, Praha: Portál, s.r.o. 20034. Goldstein, S., J.: International Relations Fifth Edition. American Univerity,Washington, D.C: 20035. Had, M.: Státní zájmy. In: Mezinárodní politika, 1992, č.4, s. 4-6.6. Hovory s T.G.M, spisy Karla Čapka XX. Praha: Čs.spisovatel 19907. Kavan, J.: Zahraniční politika České republiky. In: Medzinárodní politika, 1998, č.9,s. 4-68. Kosolapov, N.: Vnešňaja politika i vnešnepolitičeskij proces subjektovmeždunarodnych otnošenij. In: Mirovaja ekonomika i meždunarodnyeotnošenija, 1999, č.3, s. 64-739. Krejčí, O.: Mezinárodní politika. Praha: Ekopress 200110. Liďák, J.: Medzinárodné vzťahy. Medzinárodná politika. SOFA 200011. Novotný, A.: Úvod do teorie mezinárodních vztahu. In: Medzinárodné otázky,2005, č.2, s.106-11912. Oxforský slovník světové politiky. Praha: Ottovo nakladatelství s.r.o. 200013. Pearson, S., F., Rochester, M., J.: Medzinárodné vzťahy. Vydavateľstvo IRIS14. Plechanovová, B.: Úvod do mezinárodních vztahu. Výběr textu. Praha: Institut pro21 Cit. podľa: Cigankov, P.: Teorija meždunarodnych otnošeniij. Moskva: Gardariki 2003, s.296-297.39
- Page 4 and 5: ObsahContentK VÝZNAMNÉMU ŽIVOTN
- Page 7 and 8: K VÝZNAMNÉMU ŽIVOTNÉMU JUBILEU
- Page 9 and 10: VEDECKÉ ČLÁNKYCHÁPANIE CEZHRANI
- Page 11 and 12: Cezhraničná spolupráca ako dôle
- Page 13 and 14: tohto programu bolo územie EÚ roz
- Page 15 and 16: ) zlepšenie dostupnosti, vrátane
- Page 17 and 18: spolupráce. Schválil tiež vytvor
- Page 19 and 20: - Deklarácia sa odvoláva resp. vy
- Page 21: OSN, ktorej účelom má byť formu
- Page 26 and 27: ) ľudské práva,c) aktivity syst
- Page 28 and 29: ZÁVERO definovanie pojmu terorizmu
- Page 30 and 31: K TEORETICKÝM PRÍSTUPOM SKÚMANIA
- Page 32 and 33: Takéto štúdium sa zameriava pod
- Page 34 and 35: a presadzujúcich zahraničnú poli
- Page 36 and 37: ) raison d´état (štátny záujem
- Page 40 and 41: europskou kulturu a politiku 200315
- Page 42 and 43: Súčasťou odborných a politický
- Page 44 and 45: môže za rovnakých podmienok poda
- Page 46 and 47: nerenegocioval. Predmetom zásadnej
- Page 48 and 49: Európskemu parlamentu, Rade a Hosp
- Page 50 and 51: prevažuje identifikácia občanov
- Page 52 and 53: nejednotnosti a slabosti, oslabujú
- Page 54 and 55: Článok 1 - 50 Transparentnosť pr
- Page 56 and 57: NÁRODNÁ INTEGRÁCIA V MAĎARSKEJ
- Page 58 and 59: príslušného štátu pomocou medz
- Page 60 and 61: zjednodušujú procedúry získania
- Page 62 and 63: legislatívu európskej únie, v pr
- Page 64 and 65: PREZENTÁCIE TÉZ DOKTORANDOVMEDZIN
- Page 66 and 67: Dohody o MMF podľa článku XXIX p
- Page 68 and 69: kvóta (v mil.SDR)podiel nacelkový
- Page 70 and 71: Euro 0,4100 Eura (43 %)japonský Je
- Page 72 and 73: PRIEMYSELNÁ POLITIKA EURÓPSKEJ Ú
- Page 74 and 75: Ďalším argumentom v prospech pri
- Page 76 and 77: ktorá by povzbudzovala koncentrác
- Page 78 and 79: Osobitý prístup má EÚ k audiovi
- Page 80 and 81: oku 1992. Bolo potrebné odstráni
- Page 82 and 83: NÁZORYGLOBÁLNE ASPEKTY AUTOMOBILO
- Page 84 and 85: inovačný princíp hromadnej výro
- Page 86 and 87: udáva graf.č.2. Zaznamenaný stav
- Page 88 and 89:
ďalej na dodávateľov. Dnes tvori
- Page 90 and 91:
INTERNETOVÉ ZDROJEwww.ba-ca.comwww
- Page 92 and 93:
skúmania otvorili (1966). Následn
- Page 94 and 95:
hospodárskeho rozvoja. Na najvyš
- Page 96 and 97:
Z tohto procesu postupne rastú sil
- Page 98 and 99:
RECENZIEZOLTÁN HORVÁTH:PRÍRUČKA
- Page 100 and 101:
CLAIRE ANNESLEY:POLITICKÝ A EKONOM
- Page 102 and 103:
GUY PETERS:INŠTITUCIONÁLNA TEÓRI
- Page 104 and 105:
PREHĽADYSPÔSOBY PLATENIA A NIEKTO
- Page 106 and 107:
najčastejšie vyberajú jeden zo s
- Page 108 and 109:
ide o neplatobné záruky, ktoré s
- Page 110 and 111:
Niektoré riziká v medzinárodnom
- Page 112 and 113:
Na realizáciu bankových prevodov
- Page 114 and 115:
najviac znevýhodnených regiónov,
- Page 116 and 117:
Na úrovni koordinátorky pre NSRR
- Page 118 and 119:
InformácieSYSTÉM HODNOTENIA HOSPO
- Page 120 and 121:
Tieto základné kritériá platia
- Page 122 and 123:
• aktuálna hospodársko-politick
- Page 124 and 125:
ÚVODNapätie a neistota skončili.
- Page 126 and 127:
predpokladal postupné znižovanie
- Page 128 and 129:
členských štátov (po vstupe Bul
- Page 130 and 131:
ola čiastka zvýšená zhruba o 90
- Page 132 and 133:
Tabuľka č. 2Prehľad nového fina
- Page 134 and 135:
Nový finančný výhľad počíta
- Page 136 and 137:
Prostriedky pridelené pre nový n
- Page 138 and 139:
prostriedkov. Koľko peňazí budem
- Page 140 and 141:
21. JANÍKOVÁ STAVROVSKÁ, I. Lond
- Page 142 and 143:
- Vývoj svetovej ekonomiky- Inform
- Page 144 and 145:
• Dlhodobé partnerské vzťahy m
- Page 146:
POUŽITÁ LITERATÚRAWall Street Jo