2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

životného cyklu snažil vysvetliť procesy inovácie a imitácie výrobkov v priemyselnevyspelých štátoch a v rozvojových štátoch. Krugman prišiel s hypotézou, že iba menšia časťvýrobkov sa vyrába v priemyselne vyspelých štátoch, keď sa pomocou procesu imitácievýroba rýchlo presúva do rozvojových štátov. Priemyselne vyspelé štáty teda exportujúinovatívne produkty a rozvojové štáty zastaralejšie staršie produkty. Keďže aj tento modelvznikol už v roku 1979, jeho platnosť je v súčasnom globálnom svete už tiež obmedzenejšia.3 Japonské rozvojové teórie PZIZáklady japonských rozvojových teórií PZI položil Kyoshi Kojima v 70. rokoch 20.storočia, keď sa venoval skúmaniu priamych zahraničných investícií japonských firiem avyslovil hypotézu, že japonské PZI sa líšia od amerických PZI. Podľa neho japonské PZIvytvárajú tovarové toky, kým americké PZI nahrádzajú tovarové toky. Japonské investíciedokázali lepšie využiť komparatívne výhody jednotlivých štátov v juhovýchodnej Ázii.Japonské priame zahraničné investície v prvej fáze podporovali presun priemyselnýchodvetví náročných na prácu alebo citlivých na životné prostredie. Japonské rozvojové teóriePZI ďalej rozvinuli americký ekonóm japonského pôvodu Terutomo Ozawa a ekonómnigérijského pôvodu Rajneesh Narula.Zaujímavá je najmä práca Ozawu, ktorý medzi prvými vyslovil tézu, že ak sarozvojové štáty chcú pohnúť smerom dopredu, je nutné, aby otvorili svoje hospodárstvaa zamerali sa na získavanie PZI. Ozawa píše, že rozvojové štáty musia vstupovať dointerakcie s rozvinutejšími ekonomikami a postupne preberať ich know-how a znalosti.Ilustruje to na príklade USA, ktoré v 19. storočí iba kopírovali úspešné kroky VeľkejBritánie a na príklade Japonska, ktoré po druhej svetovej vojne úspešne emulovalo výsledkypriemyselne rozvinutých štátov.Ozawa 3 skúmal vzťahy akumulácie fyzického a ľudského kapitálu, stupňahospodárskeho rozvoja a PZI. Pri svojom skúmaní Ozawa využil model Michaela Portera,ktorý skúmal konkurenčné výhody štátov. Porter identifikoval štyri rozvojové fázy (fázykonkurencieschopnosti) – fázu založenú na výrobných faktoroch, fázu založenú nainvestíciách, fázu založenú na inováciách a fázu založenú na bohatstve. Ozawa využil tietofázy a skúmal prílev a odlev PZI v jednotlivých fázach hospodárskeho rozvoja. Výsledkomskúmania bolo nasledovné zistenie:• na prvom vývojovom stupni prichádzajúce investície hľadajú výhodné výrobnéfaktory a odchádzajúce investície sú zatiaľ nepodstatné. Z výrobných faktorovje dôležitá najmä lacná pracovná sila, ktorá priťahuje najväčšiu pozornosťzahraničných investorov,• na druhom vývojovom stupni prichádzajúce investície sú zamerané na rastúcedomáce trhy, keď je dôležitá najmä rastúca kúpna sila obyvateľov.Odchádzajúce investície sú motivované najmä rastom miezd a domáce podnikyzačínajú vyhľadávať štáty s nízkou cenou práce,• na tretom vývojovom stupni je konkurencieschopnosť štátov založená nainováciách, a prichádzajúce ako aj odchádzajúce investície sú motivovanétrhovými a technologickými faktormi.Ranesh Narula vo svojej práci analyzoval dynamiku vzťahu medzi špecifickýmivýhodami firiem a nemobilnými výhodami štátov. Podľa neho na začiatku hospodárskehorozvoja štáty disponujú najmä prírodnými zdrojmi a ich PZI sú ovplyvnené najmä nimi.Faktory pôsobiace na PZI sa však menia, ak štáty prechádzajú na vyšší stupeň3Ozawa, T.: Theory of FDI as a Dynamic Paradigm of Economic Development.Transnational Corporations, 1/199293