2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

zo strany Európskej komisie, ktorá vo svojej pravidelnej správe hodnotiacej pokrokv príprave na členstvo v EÚ vyzvala Maďarsko na konzultácie a dohodu so susedmi 13 .Výsledkom bolo oslabenie medzinárodnej pozície krajiny, pochybnosti o jej úlohea zámeroch v regióne. To bol zároveň jeden z hlavných motívov, prečo sa socialistickoliberálnavláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2002 rozhodla zákon novelizovaťa pozmeniť predovšetkým tie jeho časti, ktoré boli v rozpore so závermi Benátskej komisiea usilovala sa dohodnúť o jeho uplatňovaní so susednými krajinami. Slovenská republikaakceptovala právo na podporu maďarskej menšiny, avšak považovala za neprípustnú jejúpravu jednostranným legislatívnym opatrením Maďarska a požadovala, aby podpora bolaupravená dvojstrannou dohodou bez toho, aby sa zaoberala zákonom. Slovensko-maďarskádohoda uzavretá v roku 2003 predpokladá podporu pre maďarskú menšinu zo stranyMaďarská a pre slovenskú menšinu zo strany Slovenska a obmedzuje ju len na oblasťškolstva a kultúry, pričom jej hlavnými adresátmi nie sú jednotlivci, ale inštitúcie.Ďalším pokusom o presadenie národnej integrácie formou vytvorenia právnej väzbypríslušníkov maďarských menšín na maďarský štát bol návrh na udelenie maďarskéhoobčianstva zahraničným Maďarom žijúcim v susedných krajinách. Iniciátorom tejtomyšlienky bol ešte v roku 1997 Svetový zväz Maďarov, ale na konci deväťdesiatych rokovminulého storočia nenašla širšiu politickú podporu a neujala sa jej ani vláda FIDESZ posvojom nástupe do úradu, najmä vzhľadom na obavy z medzinárodnopolitických komplikáciía následného ohrozenia práve v tomto období prebiehajúcich prístupových rokovaní s EÚ.Poukazovalo sa napríklad na existenciu legislatívy v niektorých susedných krajináchzakazujúcej dvojaké občianstvo, prípadne platnosť dvojstranných dohôd vylučujúcich takétoriešenie vo vzájomných vzťahoch signatárskych štátov. Jeho presadenie nebolo reálne anivzhľadom na nedostatok vnútropolitickej podpory. Najmä socialisti sa obávali, že právo naúčasť na maďarských voľbách vyplývajúce z občianstva by mohlo výrazne ovplyvniť pomerpolitických síl v ich neprospech. Paradoxným spôsobom v tomto období sa za prijateľnejší,vyhovujúci novým vývojovým trendom považoval zákon o zahraničných Maďaroch.Druhýkrát sa téma dvojakého občianstva opätovne na podnet Svetového zväzuMaďarov, ktorý v roku 2004 začal petičnú akciu na vypísanie referenda. Bola to reakcia napožiadavky predstaviteľov maďarskej menšiny vo Vojvodine, na preskúmanie ktorejministerstvo zahraničných vecí vytvorilo dokonca pracovnú skupinu, ale jej činnosť skončilav bez konkrétnych výsledkov. Akcia Svetového zväzu Maďarov by bola zostala na okrajipozornosti, keby sa jej nebol ujal predseda FIDESZ V. Orbán. Jeho motívy bolipredovšetkým vnútropolitické. Po víťazstve vo voľbách do Európskeho parlamentu sa snažilďalej posilnňovať pozície svojej strany, čo sa mu však nepodarilo, lebo vypísané referendumbolo neplatné.Mocenským hľadiskám v danom prípade ustúpila aj potreba určitej konzistenciecieľov v oblasti menšinovej politiky. Presadzovanie dvojakého občianstva nie je totižkompatibilné s požiadavkou autonómie, ku ktorej sa FIDESZ po dlhšej prestávke vrátilv roku 2003 14 . Vo svete neexistuje precedens, podľa ktorého by vláda akejkoľvek krajinysúhlasila s udelením osobitného štatútu pre časť svojho územia, na ktorom žijú občaniacudzieho štátu. Takisto problematické môže byť dvojaké občianstvo z hľadiska častoproklamovaného cieľa zotrvania a uplatnenia sa v domovine, keďže je spojené s možnosťoumigrácie zahraničných Maďarov do tzv. materskej krajiny.Po neúspešnom referende ako alternatívu dvojakého občianstva socialistickoliberálnavláda F. Gyurcsánya pripravovala zákon o skrátenej naturalizácii, ktorým sa13 Commission of the European Communities: „2001 Regular Report on Hungary´s ProgressTowards Accession“. Brussels 13,11.2001.SEC (2001) 1748.14 Pozri A mumusok és a kék madár. Kettős állampolgárság: mi történt? Miről beszél(t)ünk?www.martonaron.hu/kettosallampolgarsag/interjuk/int_22html59