2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

• oblasť výskumu, vývoja a uplatňovania progresívnych technológií• informačné systémy a databanky• podpora malých a stredných podnikov• podpora zmien v infraštruktúreProjekty, ktoré zodpovedajú hlavným úlohám rámcových programov súspolufinancované, pokiaľ ide o základný výskum a pokiaľ sa na ňom zúčastnia najmenej dveorganizácie z rôznych členských štátov. Na rámcových programoch sa zúčastňujú aj krajinymimo EÚ, predovšetkým Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Izrael.Energetická politika EÚEnergetickú politiku EÚ je možné považovať za ďalšiu základnú zložkupriemyselnej politiky. Tento sektor výrazne ovplyvňuje schopnosť celého priemyslu.Význam presadzovania spoločnej energetickej politiky vystúpil do popredia predovšetkýmpo ropnej kríze v 70. rokoch 20. storočia, keď sa ukázalo, že členské štáty ES sú prílišzávislé od externých zdrojov energie.Energetická politika má od počiatkov rozvoja integrácie v Európe silné zastúpeniev Zmluvách: Zmluva o ESUO (1951), Zmluva o Euratom (1957), Zmluva o EHS (1957).Spočiatku sa energetický sektor rozvíjal oddelene, ESUO malo na starosti rozvoj uhliaa ocele, Euratom atómovú energiu a EHS výrobu elektrickej energie a uhľovodíky (plyna ropa). Do roku 1964 išlo predovšetkým o koordináciu a harmonizáciu národnýchenergetických politík, postupne boli prijaté opatrenia zamerané na diverzifikáciu zdrojova koordináciu vonkajších nákupov so spoločnou politikou fondov, jednotným režimompodpôr energetického priemyslu a podpory atómovej energetiky.V súčasnosti sú ciele a princípy energetickej politiky zakotvené v Maastrichtskejzmluve (Zmluva o ES, 1992), ktorá je zameraná na zavádzanie a rozvíjanie transeurópskychenergetických infraštruktúr, odstraňovanie bariér v obchode s energiou, odstraňovaniesubvencií v tomto sektore, stabilizáciu dodávok a úspory energie. Kľúčovými prvkamienergetickej politiky EÚ sú nasledovné ciele:• Vytvoriť integrovaný európsky energetický trh, ktorý umožní neobmedzený obchods elektrickou energiou a plynom.• Zvýšiť konkurencieschopnosť európskych energetických odvetví na svetovúúroveň.• Zvýšiť bezpečnosť výroby a transportu energií.• Zvýšiť ochranu životného prostredia vo vzťahu k výrobe energie.• Podporovať výskum zameraný na náhradu ropy inými palivami a na úspory energií,alternatívne a obnoviteľné zdroje.Národné energetické politiky členských štátov musia v nadväznosti na energetickúpolitiku EÚ rešpektovať tieto zásady:• Spotrebiteľské ceny energií musia byť odvodené od svetových cien.• Do spotrebiteľských cien majú byť zahrnuté aj náklady na náhradu vyčerpávanýcha získavanie nových zdrojov energií.• Ceny energií musia byť transparentné a potrebné informácie musia byť k dispozíciispotrebiteľom.• Spotrebiteľ si musí byť vedomý nákladov na alternatívne spôsoby spotreby energie.V oblasti energetiky je výskum a vývoj zameraný na nové zdroje energie (slnečnáenergia, biomasa – rozklad organických materiálov, pri ktorom vzniká plyn alebo alkohol,geotermálna energia a jadrová energia), ako aj účinnejšie využitie existujúcich zdrojov. RadaEÚ v roku 1986 stanovila nutnosť liberalizácie tohto sektora, ktorá mala byť dokončená do79