2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

ozmiestnenia. V tomto procese integrácie trhov nie všetci aktéri prežijú. Okrem toho úsporyz rozsahu produkcie súčasne podporujú koncentráciu a vedú k nej vďaka tlakommedzinárodnej konkurencie. To vysvetľuje problematickú povahu priemyselnej politiky: akokonkurenčný nástroj sa môže zmeniť na hrozbu pre niektoré členské štáty, na druhej straneale dochádza k jej využitiu voči tretím krajinám a ku kontrole zmien spôsobených jednotnýmtrhom. V EÚ sa dodnes neuplatňuje komplexná priemyselná politika.Priemyselná politika sa realizuje v EÚ prostredníctvom čiastkových politík,napríklad dopravnej, energetickej, politiky výskumu a vývoja, politiky podpory malýcha stredných podnikov, ale aj regionálnej politiky a ďalších.Názorová diferenciácia v pohľade na priemyselnú politikuPriemyselná politika je predmetom sporu medzi liberálmi a zástancamivoluntaristickej a ofenzívnej priemyselnej politiky. Podľa liberálov je potrebné priemyselnúpolitiku minimalizovať, pretože najefektívnejšie činnosti vyberá trh. Ak má trh svojenedostatky, tak štátne zasahovanie ich má tiež. To je dôvodom, pre ktorý je nutné predaktívnymi a cielenými zásahmi prezentovať skôr horizontálnu politiku, ktorá sa zameriava nausporiadanie podnikateľského prostredia.Podľa koncepcie ofenzívnejšej intervenčnej priemyselnej politiky musí byťpriemyselná politika vertikálna a selektívna, teda zameraná na určité podniky a sektory.Zdôvodnenie potreby európskej priemyselnej politikyZatiaľ čo klasická teória konkurencie a voľného obchodu sa domnieva, že laissesfaireje univerzálny princíp, ktorý si nevyžaduje žiadne náklady, nové teórie obchodua priemyselnej politiky dokazujú, že v určitých prípadoch môžu štátne zásahy kompenzovaťnedokonalosť trhu. Keďže konkurencia je nedokonalá, stratégie, ktoré podniky uskutočňujú –stratégie koncentrácie, inovácií, diferenciácie, vytvárania bariér vstupu – vytvárajúprostriedky privlastňovania si monopolnej renty. Komparatívne výhody závisia od správaniapodnikov a štátov. Keďže prvá firma, ktorá vstupuje na trh, získava najväčšiu výhodu, štát bymal pomáhať podnikom pri vytváraní komparatívnych výhod a odčerpaní týchto ziskov. Narozdiel od neoklasickej teórie sa predstavitelia novej teórie obchodu a strategickejpriemyselnej politiky domnievajú, že určité priemyselné aktivity a aktivity v oblasti služiebsú dôležitejšie, ako iné. Sú to tie, v ktorých sa dosahujú úspory z rozsahu produkcie, tie,ktoré majú silné väzby na predchádzajúce aj na nasledujúce štádiá reprodukčného procesu,ako aj tie, ktoré realizujú necenové efekty. Stimulovanie takýchto priemyselných odvetvímôže pre krajinu vytvoriť novú výhodu. Takáto politika pomoci (napr. subvencie do Airbusua Boeingu) má však veľké slabiny: je drahá a ako forma protekcionizmu je spojenás odvetnými opatreniami a môže byť teda neefektívna. Ak je priemyselná politika selektívna,čo znamená, že smeruje k výberu víťaza (vyrába národného šampióna) a k výberuporazeného (určeného na vylúčenie), stáva sa riskantnou a vyžaduje si rozsiahle a drahéinformácie.Opodstatnenosť priemyselnej politiky spočíva najmä v tom, aby sa brali do úvahyzmeny, ktoré so sebou prináša integračný proces. Všeobecne totiž platí, že technologickéinovácie, zmeny v medzinárodnej konkurencii, zmeny dopytu a objemu produkcie, ktoréz toho vyplývajú, znamenajú prispôsobenie, a teda zmenu v alokácii zdrojov. Totoprispôsobenie nie je ani bezbolestné, ani bez nákladov, a práve tým sa zdôvodňuje hľadanieútočísk v priemyselnej politike.Prvoradým oprávneným cieľom priemyselnej politiky môže byť pomoc podniku privstupe na trh. Bez verejnej pomoci je podnik stratový, jeho náklady sú vyššie, ako príjmy.Táto pomoc je opodstatnená vtedy, ak podniku umožňuje postupne znižovať náklady tak, abyk určitému dátumu jeho náklady dovolili dosahovať zisk bez pomoci.73