PRIEMYSELNÁ POLITIKA EURÓPSKEJ ÚNIEIng. Beata TomkováABSTRAKTJedným extrémom v ponímaní priemyselnej politiky je štátny intervencionizmus,ktorý umožňuje podporovať podniky alebo sektory, ktorých prežitie považuje vláda zanevyhnutné z rôznych sociálno-ekonomických a strategických dôvodov. V takom prípadepoužíva vláda nástroje, akými sú úvery, daňové úľavy, garantované vládne objednávky,podpora exportu a ďalšie.Politika laissez-faire (nezasahovania) je druhým extrémom v ponímaní priemyselnej politiky.Aj keď sa vlády v tomto prípade vyhýbajú priamemu zasahovaniu, majú podstatný vplyv napriemyselné plánovanie a produkciu. Verejné obstarávanie je obvyklým spôsobom, akovlády podporujú národných výrobcov. Rímska zmluva obsahovala málo ustanovení, ktoré byupravovali priemyselnú politiku na úrovni Spoločenstva. Členské štáty Spoločenstvaumožnili uplatňovať priame intervencie v sektoroch, ktoré sa dostali do vážnychekonomických problémov. Predovšetkým na začiatku 80.rokov 20.storočia ES poskytovalorôzne formy pomoci týmto sektorom, aby prešli reštrukturalizáciou a prežili. V úsilídosiahnuť štrukturálne zmeny, zlepšiť podnikateľské prostredie a lepšie využitie výsledkovinovácií a výskumu, Zmluva o EÚ stanovila, že Európska rada môže prijať špecifickéopatrenia na ich podporu. Schvaľovanie však musí byť jednomyseľné, čo znamená, žepriemyselná politika ostáva v rukách jednotlivých členských štátov EÚ.KĽÚČOVÉ SLOVÁpriemyselná politika, štrukturálne zmeny, lodiarsky priemysel, inovácie, výskumABSTRACTAt one extreme, industrial policy means government intervention to underwritespecific enterprices or sectors whose survival the government deems essential forsocioeconomic or strategic reasons. The instruments of a such policy include grants, taxconcessions, guaranteed procuement contracts, export assistance and trade barriers.A laissez.faire approach is the other extreme form of industrial policy. Even if governmentsdeliberately eschew direct intervention, however, they have a major impact on industrialplanning and production. Public contracts and defense-related procurement are obvious waysin which all governments, intentionally or uninentionally assist national manufacturers. TheTreaty of Rome included few provisions for the Community-level industrial policy. Nationalgovernments allowed EC to intervene directly in industries in serious economic troubles.Especially in the early 1980s, the EC provided various kinds of assistance to help suchindustries restructure and survive. In order to achieve the objective of structural change,a favourable business enviroment and better exploitation of innovation and research, theTreaty on EU stipulates that EU can adopt specific measures in support of action taken bymember states. However, the Council may act unanimously, effectively denying the EUauthority in the area of industrial policy.KEY WORDSindustrial policy, structural changes, shipbuilding, innovation, researchS procesom prehlbovania integrácie v EÚ nadobúda čoraz väčší zmysel priemyselnápolitika, ktorú ale členské štáty nechcú prenechať nadnárodným inštitúciám. Zjednotenie trhuv rámci EÚ však prináša so sebou rozsiahle hospodárske zmeny. Mení sa priemyselnávýrobná štruktúra (rozvoj a postupné upadanie rôznych odvetví) a jej územného72
ozmiestnenia. V tomto procese integrácie trhov nie všetci aktéri prežijú. Okrem toho úsporyz rozsahu produkcie súčasne podporujú koncentráciu a vedú k nej vďaka tlakommedzinárodnej konkurencie. To vysvetľuje problematickú povahu priemyselnej politiky: akokonkurenčný nástroj sa môže zmeniť na hrozbu pre niektoré členské štáty, na druhej straneale dochádza k jej využitiu voči tretím krajinám a ku kontrole zmien spôsobených jednotnýmtrhom. V EÚ sa dodnes neuplatňuje komplexná priemyselná politika.Priemyselná politika sa realizuje v EÚ prostredníctvom čiastkových politík,napríklad dopravnej, energetickej, politiky výskumu a vývoja, politiky podpory malýcha stredných podnikov, ale aj regionálnej politiky a ďalších.Názorová diferenciácia v pohľade na priemyselnú politikuPriemyselná politika je predmetom sporu medzi liberálmi a zástancamivoluntaristickej a ofenzívnej priemyselnej politiky. Podľa liberálov je potrebné priemyselnúpolitiku minimalizovať, pretože najefektívnejšie činnosti vyberá trh. Ak má trh svojenedostatky, tak štátne zasahovanie ich má tiež. To je dôvodom, pre ktorý je nutné predaktívnymi a cielenými zásahmi prezentovať skôr horizontálnu politiku, ktorá sa zameriava nausporiadanie podnikateľského prostredia.Podľa koncepcie ofenzívnejšej intervenčnej priemyselnej politiky musí byťpriemyselná politika vertikálna a selektívna, teda zameraná na určité podniky a sektory.Zdôvodnenie potreby európskej priemyselnej politikyZatiaľ čo klasická teória konkurencie a voľného obchodu sa domnieva, že laissesfaireje univerzálny princíp, ktorý si nevyžaduje žiadne náklady, nové teórie obchodua priemyselnej politiky dokazujú, že v určitých prípadoch môžu štátne zásahy kompenzovaťnedokonalosť trhu. Keďže konkurencia je nedokonalá, stratégie, ktoré podniky uskutočňujú –stratégie koncentrácie, inovácií, diferenciácie, vytvárania bariér vstupu – vytvárajúprostriedky privlastňovania si monopolnej renty. Komparatívne výhody závisia od správaniapodnikov a štátov. Keďže prvá firma, ktorá vstupuje na trh, získava najväčšiu výhodu, štát bymal pomáhať podnikom pri vytváraní komparatívnych výhod a odčerpaní týchto ziskov. Narozdiel od neoklasickej teórie sa predstavitelia novej teórie obchodu a strategickejpriemyselnej politiky domnievajú, že určité priemyselné aktivity a aktivity v oblasti služiebsú dôležitejšie, ako iné. Sú to tie, v ktorých sa dosahujú úspory z rozsahu produkcie, tie,ktoré majú silné väzby na predchádzajúce aj na nasledujúce štádiá reprodukčného procesu,ako aj tie, ktoré realizujú necenové efekty. Stimulovanie takýchto priemyselných odvetvímôže pre krajinu vytvoriť novú výhodu. Takáto politika pomoci (napr. subvencie do Airbusua Boeingu) má však veľké slabiny: je drahá a ako forma protekcionizmu je spojenás odvetnými opatreniami a môže byť teda neefektívna. Ak je priemyselná politika selektívna,čo znamená, že smeruje k výberu víťaza (vyrába národného šampióna) a k výberuporazeného (určeného na vylúčenie), stáva sa riskantnou a vyžaduje si rozsiahle a drahéinformácie.Opodstatnenosť priemyselnej politiky spočíva najmä v tom, aby sa brali do úvahyzmeny, ktoré so sebou prináša integračný proces. Všeobecne totiž platí, že technologickéinovácie, zmeny v medzinárodnej konkurencii, zmeny dopytu a objemu produkcie, ktoréz toho vyplývajú, znamenajú prispôsobenie, a teda zmenu v alokácii zdrojov. Totoprispôsobenie nie je ani bezbolestné, ani bez nákladov, a práve tým sa zdôvodňuje hľadanieútočísk v priemyselnej politike.Prvoradým oprávneným cieľom priemyselnej politiky môže byť pomoc podniku privstupe na trh. Bez verejnej pomoci je podnik stratový, jeho náklady sú vyššie, ako príjmy.Táto pomoc je opodstatnená vtedy, ak podniku umožňuje postupne znižovať náklady tak, abyk určitému dátumu jeho náklady dovolili dosahovať zisk bez pomoci.73
- Page 4 and 5:
ObsahContentK VÝZNAMNÉMU ŽIVOTN
- Page 7 and 8:
K VÝZNAMNÉMU ŽIVOTNÉMU JUBILEU
- Page 9 and 10:
VEDECKÉ ČLÁNKYCHÁPANIE CEZHRANI
- Page 11 and 12:
Cezhraničná spolupráca ako dôle
- Page 13 and 14:
tohto programu bolo územie EÚ roz
- Page 15 and 16:
) zlepšenie dostupnosti, vrátane
- Page 17 and 18:
spolupráce. Schválil tiež vytvor
- Page 19 and 20:
- Deklarácia sa odvoláva resp. vy
- Page 21: OSN, ktorej účelom má byť formu
- Page 26 and 27: ) ľudské práva,c) aktivity syst
- Page 28 and 29: ZÁVERO definovanie pojmu terorizmu
- Page 30 and 31: K TEORETICKÝM PRÍSTUPOM SKÚMANIA
- Page 32 and 33: Takéto štúdium sa zameriava pod
- Page 34 and 35: a presadzujúcich zahraničnú poli
- Page 36 and 37: ) raison d´état (štátny záujem
- Page 38 and 39: korporácie. „Pole výsostnej pô
- Page 40 and 41: europskou kulturu a politiku 200315
- Page 42 and 43: Súčasťou odborných a politický
- Page 44 and 45: môže za rovnakých podmienok poda
- Page 46 and 47: nerenegocioval. Predmetom zásadnej
- Page 48 and 49: Európskemu parlamentu, Rade a Hosp
- Page 50 and 51: prevažuje identifikácia občanov
- Page 52 and 53: nejednotnosti a slabosti, oslabujú
- Page 54 and 55: Článok 1 - 50 Transparentnosť pr
- Page 56 and 57: NÁRODNÁ INTEGRÁCIA V MAĎARSKEJ
- Page 58 and 59: príslušného štátu pomocou medz
- Page 60 and 61: zjednodušujú procedúry získania
- Page 62 and 63: legislatívu európskej únie, v pr
- Page 64 and 65: PREZENTÁCIE TÉZ DOKTORANDOVMEDZIN
- Page 66 and 67: Dohody o MMF podľa článku XXIX p
- Page 68 and 69: kvóta (v mil.SDR)podiel nacelkový
- Page 70 and 71: Euro 0,4100 Eura (43 %)japonský Je
- Page 74 and 75: Ďalším argumentom v prospech pri
- Page 76 and 77: ktorá by povzbudzovala koncentrác
- Page 78 and 79: Osobitý prístup má EÚ k audiovi
- Page 80 and 81: oku 1992. Bolo potrebné odstráni
- Page 82 and 83: NÁZORYGLOBÁLNE ASPEKTY AUTOMOBILO
- Page 84 and 85: inovačný princíp hromadnej výro
- Page 86 and 87: udáva graf.č.2. Zaznamenaný stav
- Page 88 and 89: ďalej na dodávateľov. Dnes tvori
- Page 90 and 91: INTERNETOVÉ ZDROJEwww.ba-ca.comwww
- Page 92 and 93: skúmania otvorili (1966). Následn
- Page 94 and 95: hospodárskeho rozvoja. Na najvyš
- Page 96 and 97: Z tohto procesu postupne rastú sil
- Page 98 and 99: RECENZIEZOLTÁN HORVÁTH:PRÍRUČKA
- Page 100 and 101: CLAIRE ANNESLEY:POLITICKÝ A EKONOM
- Page 102 and 103: GUY PETERS:INŠTITUCIONÁLNA TEÓRI
- Page 104 and 105: PREHĽADYSPÔSOBY PLATENIA A NIEKTO
- Page 106 and 107: najčastejšie vyberajú jeden zo s
- Page 108 and 109: ide o neplatobné záruky, ktoré s
- Page 110 and 111: Niektoré riziká v medzinárodnom
- Page 112 and 113: Na realizáciu bankových prevodov
- Page 114 and 115: najviac znevýhodnených regiónov,
- Page 116 and 117: Na úrovni koordinátorky pre NSRR
- Page 118 and 119: InformácieSYSTÉM HODNOTENIA HOSPO
- Page 120 and 121: Tieto základné kritériá platia
- Page 122 and 123:
• aktuálna hospodársko-politick
- Page 124 and 125:
ÚVODNapätie a neistota skončili.
- Page 126 and 127:
predpokladal postupné znižovanie
- Page 128 and 129:
členských štátov (po vstupe Bul
- Page 130 and 131:
ola čiastka zvýšená zhruba o 90
- Page 132 and 133:
Tabuľka č. 2Prehľad nového fina
- Page 134 and 135:
Nový finančný výhľad počíta
- Page 136 and 137:
Prostriedky pridelené pre nový n
- Page 138 and 139:
prostriedkov. Koľko peňazí budem
- Page 140 and 141:
21. JANÍKOVÁ STAVROVSKÁ, I. Lond
- Page 142 and 143:
- Vývoj svetovej ekonomiky- Inform
- Page 144 and 145:
• Dlhodobé partnerské vzťahy m
- Page 146:
POUŽITÁ LITERATÚRAWall Street Jo