Deliberationes - Gál Ferenc Hittudományi Főiskola

fr. doc. ThDr. Ing. Inocent-Mária V. Szaniszló OP, PhD.
Ná dej ako v ý r a z ná k r e sťa nsk á
hodnota pre (aj politický)
dialóg v dnešnej Európe 1
Staré kresťanské príslovie hovorí: „Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.“ Aj
keď nie každá ťažkosť, ktorá sa človeku prihodí sa dá nazvať zoslaným Božím krížom,
(najmä ak sa nám v živote niečo nepáči a už to definujeme ako Kristov kríž 2 ), predsa len
to ukazuje na potrebu nádeje pri vyrovnávaní sa s rôznymi nepriazňami v živote človeka
pri túžbe za istým dobrom. A najviac to platí, keď sa pokúšame pochopiť človeka ako
stvorenie zaťažené dedičným hriechom, teda ako niekoho, kto napriek úsiliu stále upadá
do mnohých pascí života. Piegsa pripomína, že s nádejou rastie alebo sa stráca aj odvaha
žiť, PP II 119.
Peschke hovorí o nádeji ako o podstatnej podmienke ľudského života. Bez nádeje
nemôže podľa neho človek žiť 3 . Nádej je stály sprievodca pozemského života. Táto nádej
v lepšiu budúcnosť je neotrasiteľne zakorenená v konečnosti človeka a jeho túžbe po
dokonalej dobrote a zavŕšeniu. Nádej je teda postojom človeka voči jeho budúcnosti,
ktorá napĺňa jeho túžby 4 . Nie je možné dúfať v niečo, čo je nedosiahnuteľné, RD 169.
Pecka zdôrazňuje, že človek je stvorenie, ktoré k svojej blaženosti potrebuje rôzne
hodnoty, ktoré túži dosiahnúť. V napätí medzi tým, čím človek je a tým, čím má byť,
1 G II/a 167–222; KHP II 77–91; B II 64–69; Ba 46–58; AH 95–98; DP 147–156; AS 96–97; RD 167–180;
JT 65–68; T 212–217; S 127–128; KKC 458–459; ES 189–210; LS 70–78, 110; PP II 119–179; P I 173–184.
2 Napr. takto s obľubou definujú talianske média prehry národného futbalového mužstva pri rôznych
šampionátoch.
3 Peschke dodáva, že človek zakúša svoju existenciu ako baženie a hľadanie, ako dynamiku vyvierajúcu
zo skrytého podnetu. Tento človek sa usiluje o lepší a dokonalejší život. Túto túžbu po dokonalosti nemôže
ignorovať, aj keď jej naplnenie v podmienkach tohoto sveta nebude nikdy úplne splnené, KHP II 77 .
4 Hans Rotter, Hoffnung, NLCHM 336. Nejedná sa o želanie, ktorého splnenie by bolo čírou náhodou,
ale zdôvodnené očakávanie, ktoré sa však nemusí s nutnosťou naplniť. Nádej má však aj transcendentálnu
dimenziu. Túžba po naplnení zmyslu nie v jednotlivých dobrách života, ale vo večnom spoločenstve v Bohu,
vo večnom pokoji a konečnej vlasti ukazuje, že už tu v jednotlivostiach túžime v skutočnosti po tomto pokoji
v Bohu.
35