Deliberationes - Gál Ferenc Hittudományi Főiskola

Nádej ako výrazná kresťanská hodnota pre (aj politický) dialóg v dnešnej Európe
úrovniach, ktorá nás vedie k šťastiu. Táto nádej obsahuje odvahu k bytiu a jednaniu
akceptujúc riziko života, znášajúca trpezlivo námahy a bolesť bez toho, aby ustúpila
dokonca aj pred smrťou. Nádej je takisto dôvera, ktorá nás podporuje v konaní a rozširuje
sa aj na iných, do spolupráce v rodine, spoločenstve, národe. Pomáha nám prekonať aj
veľmi ťažké sklamania, pretože majúc svoj pôvod v Bohu darcovi života, snaží sa k nemu
vrátiť ako ku zdroju všetkého dobra. Vcelku je nádej pôvodnou spirituálnou energiou v
rozvoji, ktorá nám pomáha ašpirovať tak vysoko (aj bez toho aby sme o tom veľa vedeli
z dôvodu tajomstva do ktorého nás vovádza), že by nemohla nikdy dosiahnuť svoj cieľ,
spojenie v Bohu, keby tento sám nezasiahol, P I 175.
Definície čnosti nádeje:
Nádej ako úkon je Božská, teologická, vliata čnosť, ktorou pre pomáhajúcu Božiu
všemohúcnosť pevne a s istou dôverou očakávame z Božieho prísľubu, že dosiahneme
večnú blaženosť a usilujeme sa o ňu ako aj o prostriedky na jej dosiahnutie. Uvedomenie
si nádeje je splnené zbožným životom a prosebnou modlitbou, S 128.
Pinckaers uvádza definíciu nádeje vo všeobecnosti ako čnosť túžby, ktorá sa vystiera k
dobru čeliac s dôverou ťažkostiam, prekážkam a dĺžke času, ktorá ju oddeľuje od svojho
objektu, P I 173.
Ide o dôverné očakávanie odpustenia hriechov, Božej pomoci a večnej spásy. Základom
nádeje je viera (Hebr 11, 1), AH 95, SS 7. V oddelení od Boha však potrebujeme nádej na
znovuspojenie sa s Ním (Fil 1, 10–16, poz. SS 4).
STQ: nádej ako túžba (vášeň-passio) po dobre, ktoré je ťažké avšak nie nemožné
dosiahnuť 32 . Túto túžbu sprevádza očakávanie splnenia 33 , KHP II 78.
Nádej je teologická čnosť, ktorou túžime po nebeskom kráľovstve a po večnom
živote ako po svojom šťastí, pričom vkladáme svoju dôveru do Kristových prisľúbení a
nespoliehame sa na svoje sily, ale na pomoc milosti Ducha svätého (KKC § 1817).
Človek nádejou dúfa v Boha od Boha (sv. Bonaventúra). Nádej je viera v budúcnosť 34 ,
Pinckaersova staršia publikácia o obnove morálnej teológie s veľkou časťou venujúcou sa čnosti nádeje pre
správne ľudské jednanie, S. Pinckaers, Le renouveau de la morale, ed. Pierre Téqui, 1979.
32 st ST ii-ii II-II 17,1. Peschke dodáva, že táto pasáž nepodáva definíciu presne, ale obsahuje všetky jej prvky,
KHP II 77. Günthör sa venuje rozdielu medzi vášňou a čnosťou nádeje. Vášeň nesie v sebe skúsenosť ľudského
dúfania a tak prechádza do nadprirodzenej skutočnosti prijatím našej vôle. Čnosť nádeje je Boží dar
a súčasne slobodné rozhodnutie človeka ako užívateľa rozumu. Prirodzená čnosť nádeje neexistuje, lebo
táto má základ v Bohu tak ako sa dal poznať v zjavení. Tento motív je prístupný v spásonosnom poriadku
ustanovenom Bohom, G II/a 187.
33 nádej Nádej teda nie je isté očakávanie, ale patrí sem aj prvok neistoty. je Je stále zraniteľná, v pätách jej kráča
strach.
34 Nejedná nejedná sa tu o nejasný sentimentálny subjektívny prejav. ide Ide viac (podobne ako u viery) o určitú a jas-
43