Deliberationes - Gál Ferenc Hittudományi Főiskola

Nádej ako výrazná kresťanská hodnota pre (aj politický) dialóg v dnešnej Európe
požehnania a oblažujúceho videnia Boha (KKC 515). Len nádej môže primäť človeka
k tomu, aby sa modlil a tak splnil podmienky spásy, KHP II 33. Teda najskrytejšie
hodnoty, nároky, požiadavky, túžby a ideály človeka nie sú nezmyselné subjektívne vlnky
na hladine mojej psychiky, ale sú jasným príznakom objektívnej reality 10 .
Nádej je u Pinckaersa prvým ovocím viery a je založená na Božích prisľúbeniach a
blahoslavenstvách, P I 173. Viera je nutným predpokladom nádeje, avšak viera automaticky
nevyvoláva túžbu, ale vyžaduje nové rozhodnutie, nový úkon- Božskú teologálnu čnosť
nádeje. Nádej nie je samozrejmým následkom viery. Nik nedôveruje Bohu, ak ten pre
neho nie je najprv veľkou skutočnosťou, ktorá vniká do srdca človeka vierou. Viera v
Boha umožňuje dôveru v neho. Povzbudený darmi viery sa dúfajúci vydáva na cestu
vedúcu k Bohu. Takisto niet plnej viery bez nádeje (kto dúfa, dôveruje Bohu ako svojej
spáse, a vo viere to koná s ešte väčšou silou). Súčasne je nádej začiatkom lásky. Keby
však nenapredovala k dokonalej láske (cez žiadostivú), tak by ostala bez formy, dokonalá
láska teda zdokonaľuje nádej, G II/a 204.
Veriaci, tvrdí Špiner, verí v dielo, verí, že človeka treba vytvárať. Keďže je človek bytosť
žijúca v nádeji, tak sa aj rozvíja. Nádej je aktom osobnej existencie a takto odlišná od
rozmanitých hnutí mysle, DŠ 65. Nádej konštituuje jej obsah, ktorý sa nachádza v jej
vnútri. K tomuto obsahu sa nádej vzťahuje neporovnateľne intímnym spôsobom. Jedná
sa o štruktúru bytia, ktorá prekračuje psychický subjekt. Jej obsah je jej imanentný. Tento
obsah existuje len v nej a nádej existuje len vtedy, ak smeruje k tomuto obsahu 11 . Pre
Špinera je každý mravný skutok aktom nádeje, pretože je založený na viere v zmysluplnosť
mravného konania, ktorá môže byť zjavená až v absolútnej budúcnosti Božej 12 .
Nádej je veľká inšpirácia étosu. Má vždy etický aspekt a preto je integrálnou súčasťou
etiky. Naopak, etika ma vždy takisto teologický aspekt a do tejto miery spočíva v nádeji,
DŠ 66.
Nádej získava svoje usmernenie presnejšou predstavou určenosti človeka pre večnosť,
je základnou podmienkou humanity v kresťanskom zmysle a nakoniec aj humanity
vôbec. Nádej na transcendentnú budúcnosť nesie so sebou istú relativizáciu prítomnosti.
10 Nádej nádej znamená povedať, že je lepšie byť ako nebyť. Teda teda už vnútorná túžba po Bohu bohu je stopou samotného
Boha vo mne. Moja agónia a extáza očakávania radosti, akú tento svet nemôže dať, sú zaručenými
znakmi toho, že som bol stvorený pre toho, ktorý je radosť sama, PK 76.
11 Špiner špiner tu cituje z diela Paula Ludwiga ludiga Lansberga, lansberga, Zkušenost smrti, Praha, Vyšehrad 1990, s. 138, por.
DŠ 66.
12 Budúcnosť budúcnosť nádeje je budúcnosťou sveta a aj budúcnosťou mojej vlastnej osoby, ktorou sa mám naplniť,
DŠ 66.
37