Deliberationes - Gál Ferenc Hittudományi Főiskola

Nádej ako výrazná kresťanská hodnota pre (aj politický) dialóg v dnešnej Európe
– Účinnosť znamená, že táto čnosť má byť v živote kresťana živá, pôsobivá a účinná
vzhľadom k dosiahnutiu dobra 72 .
– Pevnosť alebo istá nádej je zo strany neomylného Boha, ktorý nesklame. Človek
však zvykne sklamať a preto je nádej spojená, podľa STQ, s bázňou voči Bohu.
Eschatologická a pozemská nádej
Marx 73 a Nietsche kritizovali kresťanstvo z dôvodu, že kresťania zanedbávajú činnosť
vo svete. Ak sa totiž uspokojíme s nádejou ako očakávaním nepozemskej večnej spásy
(len s eschatologickou nádejou 74 ), tak zrádzame chudobných a trpiacich v prítomnosti.
Naopak, ak obmedzíme naše nasadenie len pre zlepšenie tohoto sveta, tak podvádzame
tých, ktorým sa táto nádej neujde pre ich šťastie. Obe tieto teórie však ukracujú kresťanskú
nádej o jej špecifickú prechodnú situáciu, ktorá činí z kresťanského bytia tohoto času
existenciu pútnika. Takže kresťanská nádej je čnosťou putujúceho človeka, AH 96.
Z naivnej radosti bytia a prirodzeného optimizmu pred budúcnosťou sa takto musíme
oslobodiť práve pomocou teologicko-etickej reflexie nádeje, ktorá cez Božie kráľovstvo a
vzkriesenie Krista ukazuje na koniec vekov, ES 196.
Je otázne, nakoľko kritická obžaloba kresťanstva, ako nádeje úniku zo sveta bola
správna (kritika E. Blocha). Predsalen však existovalo dosť kresťanských prúdov, ktoré
túto kritiku potvrdzovalo: manicheizmus, dualizmus, gnosticizmus, novoplatonizmus,
apokalypticizmus, jansenizmus ako aj otázky reformátorov: „ako môžem nájsť
dobrotivého Boha?“, ktoré mali pred očami len spásu v budúcom živote bez záujmu o
úlohy tohoto sveta, G II/a 207. Kritika hlásala u kresťanskej nádeje presun cieľa na druhý
svet, ľahostajnosti voči tomuto svetu, odoberanie záujmu o jeho zlepšenie a spolupráce
na odstraňovaní zla, sledovanie utópie cudzieho sveta a vyhášania bojovného ducha za
krajší svet a za šťastnejší pozemský život 75 . K tomu sa zvlášť vyjadril II. VK.
72 STQ: stQ: Nádej nádej pôsobí, že človek speje k Bohu, bohu, ST st II-II ii-ii 17, 6 (k 3).
73 Marx požadoval odstránenie náboženstva ako iluzórneho šťastia pre pravé šťastie. Peschke poznamenáva,
že Marx hrubo znetvoril a skarikoval kresťanskú nádej, ako ukľudňujúci prostriedok, ktorý odvádza
pozornosť a energiu od pravých problémov našej aktuálnej situácie a tak oslabuje nádej v prekonanie týchto
problémov. Vinu na tom nesú aj samotní kresťania, pre jednostrannosť podania nádeje ako len mimosvetskej
záležitosti (J. Macquarrie, Christian Hope, Londýn, Mowbray, 2 1980, s.1), KHP II 78.
74 Alebo alebo inak povedané estetickou, (novo)platónskou nádejou.
75 K tejto debate prispela po II. ii. svetovej vojne aj polemika o živote aktívnom a kontemplatívnom podľa
terminológie STQ. Zvlášť H. Arendt začala túto debatu ostrou kritikou STQ (a Cirkvi) vo svojej práci La
condition de l´homme moderne, ktorú som analyzoval v mojej doktorskej práci: Inocent-Mária Szaniszló,
Les réflexions théologiques sur les pensées d´Hannah Arendt, État de recherche des oeuvres principales, LIT
Verlag, Viedeň, 2007.
53