Deliberationes - Gál Ferenc Hittudományi Főiskola

Nádej ako výrazná kresťanská hodnota pre (aj politický) dialóg v dnešnej Európe
minulosti. Lenže aj opovážlivá nádej na zmenu tohoto sveta len vlastnými silami
protirečí kresťanskej nádeji. Kresťan vie, že svet nie je zavŕšiteľný ľudským úsilím a predsa
neprestáva pracovať v tomto svete. Napriek plánom ich zavŕšenie nezávisí od človeka.
Musí počítať s neúspechom, ale predsa musí vidieť zápas ako svoju úlohu, PP II 144.
Nakoniec Pinckaers vidí v kresťanskej nádeji, ktorá nás činí schopná žiť život, ktorý nie
je z tohto sveta, prostriedok, ktorý nás privádza k dielu na transformácii sveta pomocou
milosti Ducha, ktorý čerpá svoju silu z utrpenia a vzkriesenia Pána, a ktorý sa aktualizuje
v nás tak, že v nás znova ožíva a pokračuje jeho tajomstvo spásy 101 , P I 183.
Pinckaers dodáva aj bdelosť u sv. Pavla ako čnosť vzbudenú vierou v svetlo Kristovo,
ktoré sa vráti v parúzii. Ako spozornenie ducha sa táto čnosť spája s teologálnou čnosťou
nádeje. Bdelosť vyjadruje charakteristický postoj nádeje v konkrétnom živote, zvlášť v
modlitbe a službe. Ide tu o prebudenie srdca, ktoré vstáva v myšlienke na blízkosť Pána.
Podľa Ježišových slov sú bdelosť a modlitba jediné schopné uprostred pokušenia udržať
otvorené dvere nádeje (apoštoli však práve vtedy zaspali a riskovali stratiť všetku nádej).
Bdelosť je nádejou Kristovou v očakávaní a v skutku, P I 184.
Odmietanie nádeje
Toto odmietanie bolo charakteristické pre luteránov. Išlo o zavrhnutie tézy „dobrý
skutok-odmena“. Spravodlivý takýmto spôsobom hreší. Proti bol samozrejme Tridentský
koncil v DS 1576.
Nádej odmietali aj kalvinisti, Baiuso a jansenisti, Molinos a Quesnel (je nedôstojné duše
dúfať baživou láskou, DS 2212, 2217), dokonca aj Kant (akýkoľvek výhľad na odmenu
znehodnocuje etickú hodnotu skutku 102 ). Mnohí moderní filozofi tvrdia, že konať niečo
zo strachu pred trestom alebo s nádejou na odmenu sa protiví čistej morálnosti, T 215–
216.
Učenie Martina Luthera o dvoch kráľovstvách a náuka Sola Fides (len viera) viedli podľa
Piegsu k dichotómii, ku strate tohoto sveta skrze zdôraznenie nádeje ako eschatologickej
kategórie. U Moltmanna, ako aj iných protestantských teológov, to viedlo k špecifickému
chápaniu teológie. Klasická definícia Anzelma z Cantenbury Fides quaerens intellectum
101 Pinckaers dodáva, že liturgia sprevádza Cirkev troma etapami Kristovho tajomstva počas liturgického
roka: časom narodenia a zjavenia, kedy sa slávi narodenie nádeje, pôstom a utrpením sa komunikuje skúška
nádeje a nakoniec Veľkou nocou a Turícami ako žatvou nádeje (túto triádu pripodobnil Pinckaers triáde
nádeje u Abraháma), P I 183.
102 Beneš beneš oponuje, že amor concupiscentiae- žiadostivá láska a amor amititiae- priateľská láska sa navzájom
nevylučujú. V Božskej láske- caritas sú zahrnuté oba aspekty. Preto nie je nedôstojné človeka milovať
Boha pre neho samotného a zároveň od neho dúfať dosiahnutie svojho večného cieľa v láskyplnom nazeraní,
B 54.
61