§142. ”conoscere” kanáwšəInd. pres. 1. kanáwškə, 2. kanúšə, 3. kanáwšə, 4. kanušímmə, 5. -ítə, 6.kanáwšənə.§ 143. “potere” putẹ́Ind. pres. 1. pǫ́ttsə (cfr. It. Gr. 254), 2. pwǫ́tə < potes (cfr. It. Gr. 253), 3.pǫ́tə, pǫ́, 4. putímmə, 5. - ítə, 6. pǫ́tənə, pǫ́nnə.Part. pass. putútə.§ 144. “volere” vulẹ́Ind. pres. 1. vóg῎ g῎̨ə, vǫ́yə, 2. vwóḷə, vwọ́, 3. vǫ́lə, vǫ́, 4. vulímmə, 5. - ítə,6. vǫ́nnə.Part. pass. vulútə.§ 145. “sapere” sapẹ́.Ind. pres. 1. sáććə, sǫ́ććə, 2. sę́pə, 3. sápə, 4. sapímmə, 5. –ítə, 6. sápənə,sánnə.§ 146. “tenere” tənẹ́Ind. pres. 1. tę́ŋgə, 2. tyéṇə, 3. tę́nə, 4, tənímmə, 5. -ítə, 6. tę́nənə.Imperat. 2. tyéṇə, 5. tę́nítə.§ 147. “uscire” ašíInd. pres. 1. yę́škə, 2. yẹ́šə, 3. yę́šə, 4. ašímmə, 5. - ítə, 6. yę́šənə.§ 148. s – participialešísə (m.), šę́ysə (f.) “sceso, -a”; c῎úsə “chiuso”; pę́rts “perso” da “perdere”;yę́rts (m.), yárts (f.) oltre yardútə.§ 149. Participio proparossitono, derivato da –itus (cfr. It. Gr. § 475).víppətə (m.), vę́yppətə (f.): da vę́yvə “bere” (D’Ambra 397 vìppeto “bevuto”,393 vèppeta “bevuta” “bibita”).mwóỵppətə (m.), mǫ́ppətə (f.): da mǫ́və „muovere“.c῎ wọ́ppətə: da c῎óṿə “piovere” (15).šwóṿətə (m.), šǫ́vətə (f.): da šóg῎ g῎̨ə “sciogliere”.15) Questi participi sono forme analoghe ai passati remoti del SudItalia: vippe, moppe,chioppe, che si sono formati da eppi (= ebbi) < habui; eppi a sua volta è analogoa seppi < sapui; cfr. It. Gr. § 471.76
§ 150. Anomalie della 1. pers. sg. ind. pres.vę́ŋgə “vengo”, tę́ŋgə “tengo” come nell’italiano scritto analogo a frango.Il <strong><strong>di</strong>aletto</strong> si estende per analogia a:stǫ́ŋgə “sto”, sǫ́ŋgə “sono”, lǫ́wŋgə “do”; e ancora: máŋgə “mando”,vę́yŋgə “vendo”, (16), sẹ́ŋgə “sento”.prę́škə “presto”: analogo a yę́škə “esco”, che da parte sua è assimilato acresco.pǫ́rkə „porto“: per influsso <strong>di</strong> duco, che nel significato si riporta a portare(cfr. D’Ambra 19 adducere„ portare“)?párkə „parto“: analogo a pǫ́rkə „porto“.Strano è il passaggio a k nel gruppo:máykkə “metto”, yę́kkə “getto”, ašpę́kkə “aspetto”, rákkə “gratto (17)derivati dalla forma del passato misse, che nell’antico napoletani si trovaaccanto a mise (lo testmonia il Regimen sanitatis 518 (18)), ha forse avvicinatoinnanzitutto metto a <strong>di</strong>co e poi a tirato <strong>di</strong>etro <strong>di</strong> sé gli altri verbi.16) cfr. AIS, K. 836 (“che io ve li venda”), P. 720, 21 kə yę́ tərə bbę́ngə, 724 kə t i r ibbę́ngu.17) cfr. D’Ambra 68: I verbi che escono in –etto nell'in<strong>di</strong>c. pres. cangiano la doppia tt incc; es. mecco, promecco, jecco – Subak non vede bene, quando pensa che questo gruppo“non fa parte del <strong><strong>di</strong>aletto</strong> parlato, forse non ne ha mai fatto parte” (Subak 5), comeanche a torto egli dubita del carattere popolare <strong>di</strong> vę́ngə “vendo”, sę́ngə “sento” (v.Subak 4, nota).18) Al contrario in<strong>di</strong>ca la regola quasi passando miso al posto <strong>di</strong> misso per il part. pass.(analogo a preso). Spesso come misse “mise” è documentato come posse “pose” (452,457, 459, 466 ecc.).77
- Page 1:
I dialetti d’IschiaNella tesi di
- Page 5 and 6:
dare il nome al signore; “Re Tamb
- Page 7 and 8:
IntroduzioneStoria dell’isola d
- Page 9 and 10:
si spinsero a Cuma, il più antico
- Page 11 and 12:
Nell’età delle invasioni barbari
- Page 13:
molte case con copertura leggerment
- Page 16 and 17:
kwárt “quarta”;yánk “bianca
- Page 18 and 19:
vicinissimo alla citata località d
- Page 20 and 21:
škǫ́rts, f. “buccia di noce, d
- Page 22 and 23:
e ddę́ytə “le dita”;a kunáy
- Page 24 and 25:
nəpáwtə "nipote" < nepotemćǫ́
- Page 26 and 27: B. Vocale postonica§ 13. Tutte le
- Page 28 and 29: una forma corretta senza la citata
- Page 31 and 32: che essa si trovi in vicinanza di a
- Page 33 and 34: t§ 36. All’inizio e all’intern
- Page 35 and 36: che qui si conservi, poiché essa s
- Page 37 and 38: pl. e bbǫ́wttə; vǫ́wkkə „bo
- Page 39 and 40: s (= cl. lt. s, -ns-)§ 43. In fase
- Page 41 and 42: Con la completa caduta: ģáwnə (8
- Page 43 and 44: 5641; mustárdə, f. “uva cotta
- Page 45 and 46: Suff. -ələ < -ŭlu, -a; -álə <
- Page 47 and 48: D. I principali nessi delle consona
- Page 49 and 50: “borsetta”; túrts “torsolo
- Page 51 and 52: lt > *wt > vet in: sǫ́vətə “s
- Page 53 and 54: Ma: vyę́rrə „inverno“: con a
- Page 55 and 56: § 80. ns (< in + s-, x-) > ndz: nd
- Page 57 and 58: schiantare „scoppiare”; šc῎
- Page 59 and 60: çukká (224) „nevicare”, “fi
- Page 61 and 62: centesimi” (“grano“) (240), m
- Page 63 and 64: § 97. Su g in posizione iniziale <
- Page 65 and 66: -ndz- < -nti: akkuməndzá “incom
- Page 67 and 68: E. Rafforzamento iniziale all’int
- Page 69 and 70: Morfologia e sintassi1.NomiPer la d
- Page 71 and 72: te”; tu wọ́ pəg῎ g῎á a mm
- Page 73 and 74: § 127. Imperfetto indicativo:I. 1.
- Page 75: Cong. Imperf. 1. avę́yssə, ecc.I
- Page 79 and 80: Con la Campania soltanto Fontana di
- Page 81 and 82: tráyə. a matráyə vulę́yvə ma
- Page 83 and 84: yę́šə, yę́šə a reģínə,k
- Page 85 and 86: kāa trasí a reģínə!ẹ u rráy
- Page 87 and 88: 5. Versi, recitati durante la vende
- Page 89 and 90: Indovinelli1. Tǫ́mbolí kə ttumm
- Page 91 and 92: Glossarioabbíətə - va!abbáwkkə
- Page 93 and 94: per ragazza: nennella"bambinella" (
- Page 95 and 96: Elenco delle sigle die testi consul