ké̜rulə - verme (1) < *c a r i o l ucon cambio <strong>di</strong> suffisso (cfr.REW 1692, 1693, 8586)kiyá - piegarekínǝ - c῎ é̜ynə - pieno, pienakíŋgə chiunquekrəsó̜mmələ - albicoccakrást u lə - pezzo <strong>di</strong> porcellanakwartarwóḷə - botticellakufunatúrə - mastelletto per bucatokukká, kukwá 1. kó̜wkkə 2.kùkkə - coricarsikúlələ - vimine < * colurus dacorylus, cfr. REW 2271kulúrćǝ - crosta <strong>di</strong> pane (D’Ambra134 colurcio).kummug῎ g῎á - coprire (D’Ambra135 commogliare), škummug῎ g῎áscoprire, cfr. it. convogliarekummwọ́ c῎ c῎ - coperchio(D'Ambra 135 commuoglio)kurní c῎ c῎ - lucciolakúpə - oscurolákkə - <strong>La</strong>ccolacé̜rtə - lucertolalándzə -1. lancia 2. battellolattsǝyá lattséỵǝ -iyǝ ( AISlattsyá lattséỵǝ galattséỵ a )-sba<strong>di</strong>gliareláwtǝ -fangolókǝ - dogamamméṇǝ - levatricemándǝsínǝ - grembiulemandrúlǝ - porcilemanganyéḍdǝ - arcolaiomappǝyá, 1. mappé̜yǝ, 2. - íyǝ -gualciremarró̜wšk - terra sterilemarútts - lumaca (D’Ambra 236maruzza) cfr. REW 5387mátǝrǝ - ma<strong>di</strong>amáwrrǝ - gregge (D’Ambra 41ammorra, morra); cfr. REW5267, Rohlfs, ZRPh 46mǝććaryéḍdǝ -fiammiferomǝććáwnǝ - car<strong>di</strong>ne <strong>di</strong> portamé̜g῎ g῎ǝ - megliomé̜fǝrǝ - tappo <strong>di</strong> bottemǝná, 1. mé̜ynǝ, 2. mínǝ -lanciaremǝnáćć - vinacciamé̜ndǝćǝ - manticemig῎ g῎áćć - nome <strong>di</strong> localitáagricolammáylyǝ - invi<strong>di</strong>ammarráškǝ - siepe <strong>di</strong> palimmé̜rǝ - contro, versommǝšká, 1. mmé̜yskǝ, 2.mmíškǝ - mischiaremuddá, 1. mó̜ddǝ, 2. mwóḍdǝ- ammollire (D'Ambra,ammollare)múmmǝlǝ - brocca <strong>di</strong> creta(D’Ambra 250 mùmmera).munašéḍdǝ - cutrettolamurdzé̜ttǝ - morsetta per bucatomurupánǝ - Moropanendǝnná, 1. ndé̜nnǝ, 2. ndínnǝ,rǝndǝnná - cominciare asuonarendrítǝ - vinacciuolondrùppǝká - inciampareñǝmá, 3. ñáymǝ - agganciarenǝnné̜ddǝ - forma vezzeggiativa1) <strong>La</strong> parola compare in Campania <strong>di</strong> solito al femminile. V. D'Ambra 105 carola e AISK 48292
per ragazza: nennella"bambinella" (D’Ambra 257nennella, pupilla degli occhi)nfǝttsá, 1. nfíttsǝ - infilzare(D’Ambra ficcare: nfeccare,mpizzare)ŋgappá - afferrareŋgwalyá, 1. ngwalę́yǝ, 2. -íyǝ -sposareníf - nidoññáwttǝ, 1. ññáwttǝ, 2. ññúttǝ -inghiottirepalmǝǵánǝ - damigianapambúg῎ g῎ǝ - truciolopandó̜škǝ - zollapavá - pagarepé̜yǝ - peggiopé̜mmǝnǝ -fogliapǝnnǝšíddǝ - fascina, fascio <strong>di</strong>tralci <strong>di</strong> vitepǝrćá - trafiggere (D’Ambra 285perciare), fr. percer.pé̜škǝ - glebapír u lǝ - cavicchio, piccolo tappo <strong>di</strong>bottepré̜ndzə - cesta per pranzo che iconta<strong>di</strong>ni portano al lavoropryató̜ryə - purgatoriopró̜yə, 1. pró̜yə, 2. prwó̜yə -porgereprubáyə - uncino a più rebbi nap.,vorpara "uncino", "strumento<strong>di</strong> ferro ad uno o più rebbi,adunchi ed aguzzi (D'Ambra399), irp. vorpara "uncino"(Nittoli 247)puddaré̜ddə - farfallapuláyə - fasciararáwñələ - rana cfr. REW 4046,r-n assimilato r-r (2)rawg῎ g῎á - arrotolarerəbútts - martello (D’Ambrarebuzio)ré̜mbə - ramoré̜ninəlínəyə - maisré̜ñ u lə - ragnorummanẹ́ - intr. restare, trans.abbandonaresag῎ g῎í - salirešáyddə - alasayímmə (oggi ndzáwñə) - sugnasáytə - setasarćínə - fastello <strong>di</strong> fraschestá a ššárrə - essere in lite(D’Ambra sciarra, gara, briga)šáwkə - retešbruká - chiarire la voce (D’Ambrasbrocare, schiarire, chiarire lavoce)š c῎ andá - impaurire, spaventarespaventosẹ́g῎ g῎ǝšínnə - saliscen<strong>di</strong> (D’Ambrasagliescinne)š c῎ éṇt - spaventosəlunyá - riempire un vaso daswlhén solco, tubosəŋgá - scoppiare, frantumarsisənnùttsǝkə - singhiozzosərrárə - <strong>Serrara</strong>šətá, 1. šéỵtə, 2. šitə - svegliare da< ex-citare, REW 2970šgarrupá, 1. šgarrúpə far caderešgìttsəkáyə - piovigginare(D’Ambra 348 sghezzechjare))2) A Barano <strong>d'Ischia</strong> si ha una forma ranó̜ñǝlǝ93
- Page 1:
I dialetti d’IschiaNella tesi di
- Page 5 and 6:
dare il nome al signore; “Re Tamb
- Page 7 and 8:
IntroduzioneStoria dell’isola d
- Page 9 and 10:
si spinsero a Cuma, il più antico
- Page 11 and 12:
Nell’età delle invasioni barbari
- Page 13:
molte case con copertura leggerment
- Page 16 and 17:
kwárt “quarta”;yánk “bianca
- Page 18 and 19:
vicinissimo alla citata località d
- Page 20 and 21:
škǫ́rts, f. “buccia di noce, d
- Page 22 and 23:
e ddę́ytə “le dita”;a kunáy
- Page 24 and 25:
nəpáwtə "nipote" < nepotemćǫ́
- Page 26 and 27:
B. Vocale postonica§ 13. Tutte le
- Page 28 and 29:
una forma corretta senza la citata
- Page 31 and 32:
che essa si trovi in vicinanza di a
- Page 33 and 34:
t§ 36. All’inizio e all’intern
- Page 35 and 36:
che qui si conservi, poiché essa s
- Page 37 and 38:
pl. e bbǫ́wttə; vǫ́wkkə „bo
- Page 39 and 40:
s (= cl. lt. s, -ns-)§ 43. In fase
- Page 41 and 42: Con la completa caduta: ģáwnə (8
- Page 43 and 44: 5641; mustárdə, f. “uva cotta
- Page 45 and 46: Suff. -ələ < -ŭlu, -a; -álə <
- Page 47 and 48: D. I principali nessi delle consona
- Page 49 and 50: “borsetta”; túrts “torsolo
- Page 51 and 52: lt > *wt > vet in: sǫ́vətə “s
- Page 53 and 54: Ma: vyę́rrə „inverno“: con a
- Page 55 and 56: § 80. ns (< in + s-, x-) > ndz: nd
- Page 57 and 58: schiantare „scoppiare”; šc῎
- Page 59 and 60: çukká (224) „nevicare”, “fi
- Page 61 and 62: centesimi” (“grano“) (240), m
- Page 63 and 64: § 97. Su g in posizione iniziale <
- Page 65 and 66: -ndz- < -nti: akkuməndzá “incom
- Page 67 and 68: E. Rafforzamento iniziale all’int
- Page 69 and 70: Morfologia e sintassi1.NomiPer la d
- Page 71 and 72: te”; tu wọ́ pəg῎ g῎á a mm
- Page 73 and 74: § 127. Imperfetto indicativo:I. 1.
- Page 75 and 76: Cong. Imperf. 1. avę́yssə, ecc.I
- Page 77 and 78: § 150. Anomalie della 1. pers. sg.
- Page 79 and 80: Con la Campania soltanto Fontana di
- Page 81 and 82: tráyə. a matráyə vulę́yvə ma
- Page 83 and 84: yę́šə, yę́šə a reģínə,k
- Page 85 and 86: kāa trasí a reģínə!ẹ u rráy
- Page 87 and 88: 5. Versi, recitati durante la vende
- Page 89 and 90: Indovinelli1. Tǫ́mbolí kə ttumm
- Page 91: Glossarioabbíətə - va!abbáwkkə
- Page 95 and 96: Elenco delle sigle die testi consul