sa v meste v období rokov 1386-1399. V ďalšej časti potom na základe daňovýchregistrov v rokoch 1482, 1489, 1490 a 1493. V rámci edície najstaršej mestskejknihy sú mená mešťanov a prípadná výška poplatkov, ktorú platili, zoradené do 8stĺpcov. Dva z toho sú datované. V ostatných šiestich prípadoch nie je datovanieuvedené vôbec alebo je sporné (nie je možné určiť či sa posledný uvedený dátumnaznačený nad stĺpcami vzťahuje k zoznamu osôb). V zoznamoch zároveň nieje uvedená ani ulica alebo mestská štvrť, kde zdanení mešťania bývali, no podľapomerne vysokých čiastok, akými do mestskej pokladnice prispievali, (samozrejmeiba v prípadoch, ak boli uvedené), ako aj podľa často sa opakujúcich mienpríslušníkov takých rodín, ako boli napríklad: Karlovci, Rosenperghovci, Crattzeroci,Ulmann, Hosenytzerovci a iní, o ktorých bezpečne vieme, že vlastnili dom nanámestí, sa môžeme domnievať, že šlo v prevažnej miere o ringbürgerov. Pravda,ak si tieto zoznamy prezrieme dôkladnejšie, zistíme, že pri počte zapísaných mien,jednoducho nie je možné, aby tu mali všetci svoje príbytky.Dva datované zoznamy mešťanov pochádzajú z rokov 1392 10 a 1393. 11V prvom je uvedených celkovo 88 mien osôb alebo hromadne zdanených subjektov,(tým máme na mysli označenia typu: Domus Osvaldi, Domus Haynczmanni,Domus Goldner, Domus Hosenyczer atď.), z čoho suma, ktorú odovzdali aleboprípadne zostali (mestu) dlžní je uvedená iba v 13 prípadoch, (napr.: Thomasdedit 3 flor., Steyrer dedit flor. Item dedit 50 grossos, Peter Czymmermann dedit,tenetur 20 gross. a pod.). 12 Pri ostatných menách pisár zaznačil iba toľko, že prispeli,teda mešťan (mešťania) dal, (dali) (dedit, dederunt) alebo jednoducho ibauviedol meno mešťana (napr.: Rotel Smyt, Tyrmannyn, atď.). Z 88 všetkých mienmešťanov alebo hromadne zdanených subjektov skúmaného zoznamu je 17 mienzamestnaneckých, pričom iba v troch prípadoch je uvedená i suma, akou do mestskejpokladnice prispeli. Išlo o mešťanov Petra Czymermanna, ktorý odovzdalistú bližšie neznámu čiastku, pričom zostal mestu ešte 20 grošov dlžný, VavrincaSchneidera, ktorý zaplatil 50 grošov a ešte 20 zostal mestu dlžný a napokon o hromadnezdanený subjekt „Domus Fabri“, ktorý odovzdal 2 zlaté v zlate.V druhom zozname je uvedených celkovo 69 mien osôb alebo hromadne zdanenýchsubjektov z toho iba v 12 prípadoch je uvedená aj čiastka alebo suma, akoumestu prispeli (napr.: Ulmann dedit 10 fl, Andreas Karl dedit 1 flor, a pod.). 13 Zo69 všetkých mien mešťanov alebo hromadne zdanených subjektov zoznamu je 1610 FÉJERPATAKY, L.: c. d., s. 87–88.11 Tamže, s. 92–93.12 Tamže, s. 87–88.13 Tamže, s. 92–93.104
mien zamestnaneckých, s uvedením sumy iba v jednom prípade. Išlo o GotzellaSmyta, ktorý odovzdal do mestskej pokladnice 30 grošov.Po preskúmaní ostatných šiestich nedatovaných meštianskych daňovýchzoznamov a ostatných vyššie spomenutých zápisov môžeme uviesť, že v rokoch1386-1399 v meste celkovo žilo a pracovalo 61 remeselníkov jednotlivcov prípadnehromadne zdanených subjektov (tu máme na mysli už zmienené označeniatypu „Domus“ Alberti Pistoris, Fabri a podobne).Remeselníci platili do mestskej pokladnice v porovnaní s ťažiarmi omnohonižšie čiastky. Kým ťažiari ako napríklad Mikuláš Karl, jeho brat Ondrej, Ulmann,Gottzel Woltwurcht alebo Hosenytzerovci obvykle prispievali sumou od 10 do 50zlatých, výnimočne i 80 alebo 100 zlatých, dane remeselníkov sa väčšinou počítaliiba v grošoch. Obvyklou dávkou bolo 10 až 60 grošov. Výnimočne 1 až 4zlaté, ktoré odovzdali remeselníci spoločne v rámci akéhosi bližšie neznámehopravdepodobne cechového združenia, o čom sa ešte zmienime. Jednalo sa konkrétneo združenie mäsiarov „carnifices“, ktorí mali mestu v niektorom z rokov1386-1399 prispieť čiastkou 4 zlaté, z čoho už aj 1 odovzdali (4 flor. 1 dederunt),pekárov „pistores“ tiež 4 zlaté, ktoré už aj uhradili (4 flor. dederunt 4 flor. per 40gross.) a obuvníkov „sutores“ 2 zlaté, z čoho uhradili 1 a 34 grošov (2fl. dederunt1 et 34 gross.). Vyplýva z toho, že hlavným zdrojom obživy banskobystrickéhoobyvateľstva bola v druhej polovici 14. storočia ťažba a obchod s nerastnýmbohatstvom meďou a striebrom, z čoho meštianstvu plynuli najvyššie zisky, čoodzrkadľujú i vysoké dane. Remeselná výroba mala v hospodárstve mesta v tomtoobdobí iba druhoradú pozíciu.V rokoch 1482, 1489, 1490 a 1493 mesto od svojich mešťanov pravidelneza jednotlivé zdaňovacie obdobia vyberalo od 1 do 15 zlatých. Vyššie dávky sapritom opäť týkali majiteľov baní – ťažiarov, ktorí mestu navyše platili dane zanámedzné banské robotníctvo, zamestnané v ich baniach. 14 Obvyklou taxou väčšinymeštianstva boli však 1 až 4 zlaté.V 80. a 90. rokoch 15. storočia mesto z daní svojich mešťanov pravidelnevyčleňovalo: 1) daň odovzdávanú na deň svätého Michala (sandt Michaelis lassung),ktorá tvorila v rokoch 1482, 1489 a 1490 stabilnú čiastku – 56 zlatých; 152) daň odovzdávanú na deň svätého Juraja (sandt Jorig lassung alebo Jorig zins),14 Jeden z takýchto zoznamov uverejnil P. Ratkoš, pozri: RATKOŠ, P.: Predohra baníckehopovstania v našich banských mestách v rokoch 1525/1526. In: Historický časopis 3, Bratislava1966, s. 374. Na jeho základe vypočítava počet robotníkov v jednotlivých banských spoločnostiach.15 V roku 1482, pozri: ŠA, p. BB, MBB, 915/26, p. 36, „losung Michael“ v roku 1489, pozri:ŠA, p. BB, MBB, 369/2, p. 24, „Sandt Michaelis lassung", pozri: ŠA, p. BB, MBB, 915/26, p.141.105
- Page 6:
inhaltAufsätze und StudienDaniela
- Page 9 and 10:
k výraznému posílení zbožnosti
- Page 11 and 12:
je zobrazován většinou jako trp
- Page 13 and 14:
dal o nápoj (…) Ó, jak hořký
- Page 15 and 16:
ikonografie.“ 21 Domnívám se,
- Page 17:
a v pravici třímající kalich, o
- Page 20 and 21:
Složitá a originální ikonografi
- Page 22 and 23:
„Obnažená pravda“, o které h
- Page 24 and 25:
obsahu sanktuaria, podobně jako dv
- Page 26 and 27:
OBRAZOVÁ PŘÍLOHA:Obr. 1: Apokaly
- Page 28 and 29:
Obr. 6: Proměnění PáněKrnov -
- Page 31 and 32:
UNIVERSITAS OSTRAVIENSISHISTORICAAC
- Page 33 and 34:
složité teologické rozpravy, k n
- Page 35 and 36:
textů s jinými překlady a vklád
- Page 37 and 38:
myšlenka každodenního duchovníh
- Page 39 and 40:
jeho současníkům skryté, tudí
- Page 41 and 42:
UNIVERSITAS OSTRAVIENSISHISTORICAAC
- Page 43 and 44:
Mariánské Hory (do roku 1913), No
- Page 45 and 46:
nách drah, nebo nacionálně něme
- Page 47 and 48:
V Archivu města Ostravy je v archi
- Page 49 and 50:
Vedle sňatku a ojedinělého pří
- Page 51 and 52:
Ida Fiedlerová (* 13. května 1859
- Page 53 and 54: později dva místní redaktoři, J
- Page 55 and 56: žen - duchovní zásadně neuvád
- Page 57 and 58: Příloha:Seznam osob izraelitskéh
- Page 59 and 60: 7. 1. 1896: Max POPPER (1. 10. 1881
- Page 61 and 62: 24. 11. 1906: Maria BARBER, soukrom
- Page 63: ZusammenfassungZum Religionsleben i
- Page 67: ozpad manželství způsobil sám D
- Page 70 and 71: usilovat o udržení rovnováhy sil
- Page 72 and 73: práce však nebyl spokojen. Rakous
- Page 74 and 75: amerického zboží přinutí admin
- Page 76 and 77: však přispět k „50% snížení
- Page 78 and 79: ský kolos, který není schopen vo
- Page 80 and 81: SummaryDiplomat and businessman Con
- Page 82 and 83: ziem, wyróżniających się wysok
- Page 84 and 85: Wynikało to ze sytuacji polityczne
- Page 86 and 87: większą skalę w pierwszych latac
- Page 88 and 89: Na funkcjonowaniu tej formacji nega
- Page 90 and 91: straciła dotychczasową odrębnoś
- Page 92 and 93: zbyt wysokie, 60 otrzymywali dodatk
- Page 94 and 95: ztwie śląskim, Straż Graniczna p
- Page 96 and 97: wano 186 takich przypadków. Ich ef
- Page 98 and 99: Ochrony Pogranicza. Wśród przyję
- Page 101 and 102: UNIVERSITAS OSTRAVIENSISHISTORICAAC
- Page 103: zamestnanecké priezviská mešťan
- Page 107 and 108: stanoviť približný počet remese
- Page 109 and 110: Koncom 15. storočia ich už bolo 1
- Page 111 and 112: zdvojnásobil. Medzi mešťanmi ži
- Page 113 and 114: o odmenách, ktoré mu boli príle
- Page 115 and 116: v nami skúmanom období konca 14.
- Page 117 and 118: „carnifices“ alebo „pistores
- Page 119 and 120: UNIVERSITAS OSTRAVIENSISHISTORICAAC
- Page 121 and 122: Kataríny II. na trón v Rusku sa z
- Page 123 and 124: a taktiež na tureckej pôde. 9 Boj
- Page 125 and 126: konfederácii. V decembri sa opäť
- Page 127 and 128: pretože od toho času sa po ňom v
- Page 129 and 130: K. S. Radziwiłła. Hönsch sa v pr
- Page 131 and 132: Splnomocnenie bolo Beňovskému vyd
- Page 133 and 134: grófovej neprítomnosti mesto obsa
- Page 135 and 136: Starú Ľubovňu, ktorú mal s pomo
- Page 137: SummaryParticipation of Maurice Be
- Page 140 and 141: tví, elektroprůmysl a služby. 1
- Page 142 and 143: vzal poslední těšínskou kněžn
- Page 144 and 145: od císaře Leopolda I. v roce 1694
- Page 146 and 147: Jan Adam měl zájem, aby částka
- Page 148 and 149: hospodářství. Hned v úvodu urb
- Page 150 and 151: Lichtenštejnsko velmi chudým stá
- Page 152 and 153: PŘÍLOHA:Celková zadluženost hra
- Page 155 and 156:
UNIVERSITAS OSTRAVIENSISHISTORICAAC
- Page 157 and 158:
Karlu Jetřichovi 365 tolarů). 7 N
- Page 159 and 160:
Albrechta a „obraz nebožtíka ry
- Page 161 and 162:
zolka z malovaného plátna, bavln
- Page 163 and 164:
S postupující byrokratizací se z
- Page 165:
ZusammenfassungFranz Albrecht Skrbe
- Page 168 and 169:
v časopisech a denním tisku. Dife
- Page 170 and 171:
V znárodněném sektoru pracovalo
- Page 172 and 173:
a zemědělské produkty. Přitom d
- Page 174 and 175:
v Novácích, výstavbu dřevokombi
- Page 176 and 177:
instituce zúčastňovat realizace,
- Page 178 and 179:
StreszczenieSlovensko v prvních po
- Page 180 and 181:
pouze podnětem pro budoucí soubor
- Page 182 and 183:
nekvalitně vypálená schránka by
- Page 184 and 185:
řejí dvě modifikace podle způso
- Page 186 and 187:
hru na amfory u sicilských folklor
- Page 188 and 189:
OBRAZOVÁ PŘÍLOHA:Obr. 1: Terrako
- Page 190 and 191:
Obr. 6: Čtyřotvorová signální
- Page 193 and 194:
UNIVERSITAS OSTRAVIENSISHISTORICAAC
- Page 195 and 196:
a zaměstnancem byl pokládán za s
- Page 197 and 198:
omezovaly mobilitu dělnictva ke ko
- Page 199 and 200:
ale ani zde jsem nenašel prameny k
- Page 201 and 202:
nalo o výtržnictví, napadení ne
- Page 203 and 204:
z popudu ředitele Vítkovických
- Page 205 and 206:
Prvorepublikové studieI v období
- Page 207 and 208:
Slezsko zaujímá jednu z předníc
- Page 209 and 210:
209