Stáhnout PDF - Ostravská univerzita v Ostravě

pretože od toho času sa po ňom v archívoch rakúskej monarchie stráca stopa. Akodhliadneme od údajnej moreplaveckej epizódy uvádzanej v texte Pamätí, ktorúnie je taktiež možné doložiť, 23 v podstate nevieme, kde sa Beňovský v rokoch1765-1767 zdržiaval. Je ale veľmi pravdepodobné, že sa uchýlil na najbližšie cudzieúzemie, ktorým bola oblasť trinástich spišských miest, zálohovaných Poľskémukráľovstvu kráľom Žigmundom Luxemburským už v roku 1412. 24 Je však takmeristé, že už koncom roku 1767 pobýval (či už krátkodobo alebo dlhší čas) v SpišskejSobote, pretože v tomto meste našiel svoju budúcu manželku. Podľa Pamätí samal na Spiši zdržať začiatkom roku 1768 nedobrovoľne – kvôli horúčke, ktorá hozachvátila na ceste z Uhorska do Poľska. Je veľmi reálne, že v Spišskej Sobote sao neho postarala rodina ctihodného Pavla Hönscha, ktorý však nebol šľachticom,ale bohatým mäsiarom protestantského vyznania. 25 Počas pravdepodobne niekoľkotýždňovéhopobytu u Hönschovcov sa zblížil s jeho dcérou Annou Zuzanou,s ktorou sa 20. apríla roku 1768 v dedinke Wielkanoc pod Krakovom aj oženil.9. decembra 1768 sa mu v Spišskej Sobote narodil syn Samuel (zomrel v roku1772 na Madagaskare). 26 Je možné predpokladať, že tento sobáš nebol schvaľovanýrodinou jeho manželky, pretože je viac ako pravdepodobné, že sa ho rodičianevesty nezúčastnili. Hoci sa manželia po sobáši vrátili späť do Spišskej Soboty,v júni 1768 Beňovský skutočne odišiel na poľské územie. Nebolo to však napozvanie skonfederovaných stavov, ako sa píše v Pamätiach, do Poľska sa vydalnevolaný, v skromnom sprievode svojho švagra Pavla Hönscha.Hoci boli obaja presvedčenými protestantmi, do Poľska šli pravdepodobneso zámerom dobrovoľne sa zapojiť do povstania Barskej konfederácie, ktorejaktivity sa už rozšírili aj do oblasti Podkarpatia a informácie o týchto udalostiachmuseli byť v spišských mestách známe. Dôvody, pre ktoré sa Beňovský rozhodolvstúpiť do radov ultrakatolíckych konfederátov, nepoznáme, ale je pravdepodobné,že skôr ako z ideologických tak učinil predovšetkým z existenciálnych dôvodov23 Pozri argumentáciu J. ROSZKA: c. d., s. 42–43.24 Toto územie, poľsky nazývané ako starostwo spiskie, bolo pod správou tzv. spišského starostu,ktorým bol v tomto čase starší brat poľského kráľa Stanislava Augusta knieža KazimierzPoniatowski. Zálohované boli tieto mestá: Spišská Belá, Ľubica, Vrbov, Tvarožná, Poprad,Stráže pod Tatrami, Veľká, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Spišská Nová Ves, Ruskinovce,Matejovce a Spišská Sobota, a taktiež hradné panstvo Stará Ľubovňa s Podolíncoma Hniezdnym (ako sídlo správy tohto územia). Do hraníc Uhorska sa navrátili až v roku 1770,formálne v roku 1772, pri prvom delení Poľska.25 Pamäti a cesty I., s. 34; aj Denník, s. 9.26 ROSZKO, J.: c. d., s. 55–58.127