Stáhnout PDF - Ostravská univerzita v Ostravě

mien zamestnaneckých, s uvedením sumy iba v jednom prípade. Išlo o GotzellaSmyta, ktorý odovzdal do mestskej pokladnice 30 grošov.Po preskúmaní ostatných šiestich nedatovaných meštianskych daňovýchzoznamov a ostatných vyššie spomenutých zápisov môžeme uviesť, že v rokoch1386-1399 v meste celkovo žilo a pracovalo 61 remeselníkov jednotlivcov prípadnehromadne zdanených subjektov (tu máme na mysli už zmienené označeniatypu „Domus“ Alberti Pistoris, Fabri a podobne).Remeselníci platili do mestskej pokladnice v porovnaní s ťažiarmi omnohonižšie čiastky. Kým ťažiari ako napríklad Mikuláš Karl, jeho brat Ondrej, Ulmann,Gottzel Woltwurcht alebo Hosenytzerovci obvykle prispievali sumou od 10 do 50zlatých, výnimočne i 80 alebo 100 zlatých, dane remeselníkov sa väčšinou počítaliiba v grošoch. Obvyklou dávkou bolo 10 až 60 grošov. Výnimočne 1 až 4zlaté, ktoré odovzdali remeselníci spoločne v rámci akéhosi bližšie neznámehopravdepodobne cechového združenia, o čom sa ešte zmienime. Jednalo sa konkrétneo združenie mäsiarov „carnifices“, ktorí mali mestu v niektorom z rokov1386-1399 prispieť čiastkou 4 zlaté, z čoho už aj 1 odovzdali (4 flor. 1 dederunt),pekárov „pistores“ tiež 4 zlaté, ktoré už aj uhradili (4 flor. dederunt 4 flor. per 40gross.) a obuvníkov „sutores“ 2 zlaté, z čoho uhradili 1 a 34 grošov (2fl. dederunt1 et 34 gross.). Vyplýva z toho, že hlavným zdrojom obživy banskobystrickéhoobyvateľstva bola v druhej polovici 14. storočia ťažba a obchod s nerastnýmbohatstvom meďou a striebrom, z čoho meštianstvu plynuli najvyššie zisky, čoodzrkadľujú i vysoké dane. Remeselná výroba mala v hospodárstve mesta v tomtoobdobí iba druhoradú pozíciu.V rokoch 1482, 1489, 1490 a 1493 mesto od svojich mešťanov pravidelneza jednotlivé zdaňovacie obdobia vyberalo od 1 do 15 zlatých. Vyššie dávky sapritom opäť týkali majiteľov baní – ťažiarov, ktorí mestu navyše platili dane zanámedzné banské robotníctvo, zamestnané v ich baniach. 14 Obvyklou taxou väčšinymeštianstva boli však 1 až 4 zlaté.V 80. a 90. rokoch 15. storočia mesto z daní svojich mešťanov pravidelnevyčleňovalo: 1) daň odovzdávanú na deň svätého Michala (sandt Michaelis lassung),ktorá tvorila v rokoch 1482, 1489 a 1490 stabilnú čiastku – 56 zlatých; 152) daň odovzdávanú na deň svätého Juraja (sandt Jorig lassung alebo Jorig zins),14 Jeden z takýchto zoznamov uverejnil P. Ratkoš, pozri: RATKOŠ, P.: Predohra baníckehopovstania v našich banských mestách v rokoch 1525/1526. In: Historický časopis 3, Bratislava1966, s. 374. Na jeho základe vypočítava počet robotníkov v jednotlivých banských spoločnostiach.15 V roku 1482, pozri: ŠA, p. BB, MBB, 915/26, p. 36, „losung Michael“ v roku 1489, pozri:ŠA, p. BB, MBB, 369/2, p. 24, „Sandt Michaelis lassung", pozri: ŠA, p. BB, MBB, 915/26, p.141.105