12.07.2015 Views

Stáhnout PDF - Ostravská univerzita v Ostravě

Stáhnout PDF - Ostravská univerzita v Ostravě

Stáhnout PDF - Ostravská univerzita v Ostravě

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

zhotovovali aj zlaté a strieborné emailové výrobky (Emailgegenstände). 25 Nadruhej strane však Ipolyi nevylúčil ani možnosť, že mohlo ísť o naznačenienárodnosti remeselníka.Zo spôsobu použitia zamestnaneckého priezviska faber pisárom banskobystrickejmestskej knihy, vyplýva iba jediná možnosť jeho prekladu a toako kováč. Môžeme to vidieť na príklade konkrétneho mena kováča Rotela,ktorého register uvádza buď ako Rotela Smyta alebo Rotela Fabera. Slovofaber by sme teda mohli do slovenčiny preložiť iba ako kováč. Ako sa všakvýznam tohto slova posúva v spojení s prívlastkom „Ungaricus“ ťažko posúdiť.Do úvahy v tomto prípade musíme zobrať aj skutočnosť, že Banská Bystricabola v 14. storočí mestom s prevládajúcim nemeckým meštianstvom. To malov rukách administratívu a správu mesta. Iná národnosť sa medzi ringbürgerovinfiltrovala podľa útržkov zápisov v knihe iba ojedinele, z čoho vyplýva, že aksa medzi nemeckými remeselníkmi aj nejaký Maďar alebo Slovák či príslušníkinej národnosti, objavil, bol to mimoriadny, ojedinelý prípad. Keď mestskýpisár potom zaznamenával mená zdanených mešťanov do registra, stačilo, akpri mene takého mešťana použil označenie jeho národnosti a hneď sa vedeloo koho ide.Približne rovnaký počet kováčov – 11 máme doložený aj koncom 15. storočia.Patrili medzi nich: Krištof Smid, Stanko Smid, Valent Smyt, Messersmid,Štefan Smid, Ondrej Smyd, Mates Smid, Vencko Smid, Hensel Smid a ďalší.Okrem mien, ktoré by mohli svedčiť o prípadnom slovenskom pôvode svojichnositeľov, nájdeme medzi nimi i také, ktoré nás upozorňujú na špecializáciutohto remeselníckeho druhu v meste. Nájdeme tu napríklad nožiara (Messersmid)avšak bez krstného mena. Iný nožiar – Hycko žil a pracoval v meste užkoncom 14. storočia.KrajčíriKrajčírske remeslo patrilo, vychádzajúc z potrieb meštianstva, spolu s mäsiarstvommedzi rozšírené druhy remeselnej výroby. Koncom 14. storočia žilov meste 9 mešťanov s nemeckým remeselníckym priezviskom „Sneyder“ alebolatinským „Sartor“: Oswald Sartor, Vavrinec Schneyder, Michal Sneyder,Juraj Sneyder, Peter Sartor, Šimon Sneyder, Nycomennel Sartor, Hensel Sneydera Mikuláš Sneyder. O Petrovi môžeme opäť s istotou uviesť, že sa neživilkrajčírstvom, ale banskou ťažbou, tak by sme ich počet mohli zhruba odhadnúťna 8.25 Tamže, s. 49.108

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!