Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Jazyková a kultúrno-historická hodnota ¾udovej slovesnosti (In: Život slova v dejinách a jazykových
vz ahoch. Na sedemdesiatiny profesora Jána Doru¾u. Ed. P. Žeòuch. Bratislava : Slavistický
kabinet SAV, 2003, s. 220-225). Upozornili sme na fakt, že Samo Cambel pri zbieraní svojho náreèového
materiálu dodržal najprísnejšie odborné kritériá súèasnej folkloristiky. K svojmu výskumu
pristupoval predovšetkým z pozície dialektológa, hoci vieme o jeho záujme o históriu, dejiny osídlenia
a etnografiu – o etnické, náboženské a konfesionálne pomery, ale aj o otázky etnokultúrnych
procesov, etnického vedomia a etnickej identity na mnohonárodnostnom území východného Slovenska.
Svojím výskumom sledoval predovšetkým jazykovedné zretele. Rukopisná pozostalos svedèí
o tom, že v teréne si najprv zapisoval náreèové slová, slovné spojenia i odpovede na otázky. Neskôr
však dospel k myšlienke, že zákutia ¾udovej reèi najdokonalejšie odhalí prostredníctvom súvislých
náreèových prejavov. 8 Sústredil sa na zaznamenávanie ucelených prozaických útvarov pre potreby
dialektológa – bez jazykových a štylistických úprav, tak ako ich zachytil z úst svojich respondentov.
Dôsledne a presne zaznamenaný náreèový materiál predstavuje pre folkloristický výskum cenný
doklad o rozprávaèskej tradícii u nás na prelome 19. a 20. storoèia.
V prácach Samuela Cambla, ani v jeho rukopisnej pozostalosti však nenájdeme explicitne vyjadrené
zberate¾ské zámery pre úèely folkloristického výskumu; texty ¾udovej prózy mu mali slúži
len ako východiská pre prácu o slovenských náreèiach: „Bez osnôv, ktoré som pracne zosbieral...,
nebol by som mohol nakresli skutoèný obraz východnoslovenskej reèi, bez vlastných zbierok nebol
by mohol zostavi ani zbierku slovníkových svojskostí východoslovenských, aspoò nie jasnú, prieh¾adnú
a vhodnú pre náreèoslovné ciele.“ 9 Aj keï zachovávanie pôvodnej podoby improvizovaných
¾udových rozprávaní je motivované predovšetkým dialektologickými cie¾mi zberate¾a, na základe
myšlienok z diela môžeme predpoklada Camblove úsilie o záchranu neporušeného slovesného
dedièstva Slovákov a o zachovanie živého ¾udového jazyka. S. Cambel ïalej píše: „S prospechom
použi môže náreèoslovec len také osnovy alebo také reèové materiály, ktoré nepresahujú kruh
vedenia ¾udového a obzor ¾udového myšlienkového života.“ Na tomto základe Cambel kritizoval aj
vnášanie cudzojazyèných elementov a ne¾udových prvkov do slovenského jazyka, ako napr. zmeny
slovosledu alebo èasté používanie prechodníkov. Žiadal zachováva prostonárodnos , ¾udovos
a zrozumite¾nos spisovnej reèi. 10
Prínos práce S. Cambla pre slovenskú slavistiku, jazykovedu, históriu a jeho aktivity súvisiace
s kultúrno-politickým životom bilancovali niektorí slovenskí vedci v štúdiách a hodnotiacich poh¾adoch
prezentovaných v zborníku Slovenèina na rozhraní 19. a 20. storoèia. 11 Jeho práca sa
neraz stretala s mnohými úskaliami; jeho náh¾ady neboli všeobecne prijímané. Jazykovedné dielo
Samuela Cambla kritizovali predovšetkým pre niektoré názory na pôvod slovenèiny. Znaènú úlohu
pri hotnotení jeho náh¾adov zohrávalo aj úèinkovanie Samuela Cambla v peštianskom ministerskom
úrade. Postavenie vyššieho ministerského úradníka mu však dovo¾ovalo vo¾ný pohyb po slovenskom
vidieku a poskytovalo mu finanèné zázemie aj pre knižné vydávanie prác, o èom svedèí
väèšina jeho diela, ktorá vyšla „vlastným nákladom.“
Hoci má dielo Sama Cambla v slovenskej jazykovede a slavistike pevné miesto, zberate¾ská
a vydavate¾ská práca S. Cambla nie je v dejinách folkloristiky ešte dostatoène spracovaná. Pre dôkladné
poznanie jeho prínosu do národopisného výskumu je nevyhnutné oboznámi sa nielen s publikovanou,
ale aj s rukopisnou pozostalos ou, s korešpondenciou i s archivovaným materiálom o autorovi. 12 Oso-
8
„...nie každá osnova vhodná je pre náreèoslovca, že sa mojím náh¾adom pre náreèoslovca najlepšie hodí osnova prósou, menovite
na území východnoslovenskom.“ CAMBEL, S.: Slovenská reè..., s. 201-202.
9
CAMBEL, S.: Slovenská reè..., s. 201.
10
CAMBEL, S.: Príspevky k dejinám jazyka slovenského. Budapeš 1887, s. 99. O prítomnosti ne¾udových prvkov v jazyku
Povestí P. Dobšinského pozri tiež DORU¼A, J.: O jazykovom a kultúrnom bohatstve Dobšinského Povestí. In: Slovenská literatúra,
1986, roè. 33, è. 3, s. 234.
11
Ide o materiály z vedeckej konferencie venovanej Samuelovi Camblovi Slovenèina na rozhraní 19. a 20. storoèia. Ed. L. Horeèný.
Bratislava : SPN 1973. 238 s.
12
Celá rukopisná pozostalos Samuela Cambla je uchovaná v Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine
106