Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

predpôn je formálne (a niekedy aj významovo) zhodná s predložkami.“ Ani pri nich nemáme splnenú
rozhodujúcu podmienku, totiž spomínanú kvantitatívnu súvz ažnos morfém v druhej èasti
zloženiny (ak vychádzame zo zásady, že pri rytmickom zákone sa pod vplyvom predchádzajúcej
kvantity neutralizuje kvantita v nasledujúcej slabike v rámci slova); ani tieto prípady neznaèia teda
porušenie rytmického zákona. Pritom je pozoruhodné, že viacerým autorom zdôrazòujúcim spomínanú
zásadu progresívneho pôsobenia rytmického zákona v týchto prípadoch nechýba jestvovanie
spomínanej kvantitatívnej súvz ažnosti morfém v druhej èasti zloženého slova. Tieto prípady treba
vyradi spomedzi tzv. výnimiek z rytmického zákona, osobitne z výnimiek uvádzaných v najnovších
vydaniach Pravidiel slovenského pravopisu (t. j. z r. 1998 a 2000).
3.3. Prípady s dvoma skrátenými príponami na konci tvaru, prípadne slova
V rámci rytmického zákona ako špecifického zákona v hláskoslovnej a tvaroslovnej sústave
spisovnej slovenèiny jestvuje ešte èiastková špecifickos , a to tvary a slová s dvoma skrátenými
príponami na konci. Spomedzi tvarov sú to slovesné tvary èinného prítomného príèastia typu vládnuci,
striehnuci a tvary prítomného èasu opakovacích slovies so zakonèením -ava typu skúmava –
skúmava, spievava – spievava, ktoré sa v odbornej literatúre o rytmickom zákone uvádzajú bežne
ako prípady s dvoma koncovými krátkymi slabikami po sebe. Z okruhu tvorenia slov sem patrí aj
typ piataèik, šiestaèik, v ktorom popri skrátenej slovotvornej prípone -ak (v neskrátenej podobe jej
zodpovedá prípona -ák, prípadne -iak, napríklad spevák, druhák, tretiak) rovnako zis ujeme aj
skrátenú zdrobòovaciu príponu -ik.
Súhrnne o situácii kvantity v týchto troch skupinách možno poveda , že obidve koncové slabiky
sú tu krátke preto, že sú príponové – tak ako iné príponové slabiky po dlhej koreòovej slabike – a
stoja po dlhej koreòovej slabike, hoci koncová slabika iba sprotredkovane. Tým spåòajú základnú
podmienku na uplatnenie rytmického zákona, že totiž ide o prípony stojace po morfematickom šve
medzi koreòovou morfémou a príponovou morfémou. Na ustálenie krátkej koncovej slabiky – ci
v slovesných tvaroch èinného prítomného príèastia mohla pôsobi aj tendencia kvantitatívne disimilova
tieto slovesné tvary od adjektív utvorených príponou -ací typu visací (zámok), rozkladací
(gauè) [podrobnejšie o tejto kvantitatívnej disimilácii hovoríme v práci Kaèala, 1993]. Takýmto
vývinom sa dosiahol stav, že prípona -ci v tvare èinného prítomného príèastia sa pri všetkých slovesných
triedach všeobecne zaužívala v tejto skrátenej podobe, napríklad robiaci, vážiaci, volajúci,
stojaci, lámuci .
Na ustálenie krátkej koncovej slabiky -a v tvaroch opakovacích slovies typu skúmava zasa
mohla pôsobi aj tendencia kvantitatívne disimilova tieto slovesné tvary od paralelných adjektív,
ktoré v ženskom rode majú podobu s dlhou koncovou slabikou (t. j. skúmavá), prièom krátkos
koncovej príponovej slabiky sa pri slovesných tvaroch rozšírila do celej paradigmy: v jednotnom
èísle skúmavam, skúmavaš, skúmava, v množnom èísle skúmavame, skúmavate, skúmavajú (bližšie
o tejto kvantitatívnej disimilácii pozri v cit. práci Kaèala, 1993).
Z oblasti morfológie sa takáto tendencia neskracova dve koncové príponové slabiky a používa
ich v jednotnej skrátenej podobe preniesla aj do slovotvorby a uplatnila sa pri tvorení zdrobnenej
podoby podstatných mien typu piataèik, siedmaèik, ôsmaèik.
4. Závery
Náš výklad podstaty rytmického zákona sme založili na jeho fonologicko-morfologických èrtách,
prièom fonologický je prostriedok a morfologické je jeho uplatnenie na hranici koncovej koreòovej
slabiky a príponovej gramatickej alebo aj slovotvornej slabiky. V tejto pozícii sa rytmický zákon uplatòuje
na báze kvantitatívnej súvz ažnosti gramatickej a slovotvornej morfémy. Morfologická interpretácia
rytmického zákona v strednej slovenèine a v spisovnej slovenèine je nevyhnutná na správne
pochopenie podstaty a uplatòovania rytmického zákona v slovenèine ako jazyku s prevažne flektívnou
stavbou morfologického systému. Kvantitatívna variácia gramatickej morfémy na základe rytmického
zákona dodáva flektívnemu typu slovenèiny špecifický ráz. Dávnejšia tzv. fonetická interpretácia podstaty
a vzniku rytmického zákona v strednej slovenèine, ktorá h¾adala príèiny vzniku rytmického
zákona v pohodlnej(šej) výslovnosti koncových príponových slabík, nemá nijaké vecné opodstatnenie.
131