Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

3.2. Tak ako vo¾né prirovnávacie spojenia s inštrumentálom sa aj frazémy s týmto pádom spravidla
prekladajú do slovenèiny nominatívom podstatného mena po prirovnávacej spojke ako, ani.
Obraz prirovnania, zhustený v ruštine do jedného slova, sa teda v slovenèine vyjadrí eõplicitnejšie,
celým komparatívnym zvratom, napr.: ... äîæäü òîëüêî åùå íàïðàâëÿëñÿ, ïîáðûçãèâàÿ ìàííîé
íåáåñíîé ... (Rasputin) – ... dážï ... sa osieval ako manna nebeská ... (Hlin.), ... ñàíè ñòðåëîé
âûëåòåëè ... (Pasternak) – ... sane ako strela vyleteli ... (Hlin.), ... à åæåëè áû ýòî ìàìêà ìîÿ
ïëàñòîì òàê ëåæàëà – ÿ áû òîæå åé ñìåðòè õîòåëà? (Rasputin) – ... keby to moja vlastná
mamka ležali ako klát – aj vtedy by som si želala ich smr ? (Hlin.).
Èastý výskyt spojení slovesa s inštrumentálom podstatného mena v ruštine spôsobuje, že sa toto
spojenie pri prekladaní do ruštiny obèas použije aj vtedy, keï nie je ekvivalentom slovenskej komparatívnej
konštrukcie, napr.: ... o Makovke ktosi rozchýril, že dlho bude leža , pokým raz umrie
(Hronský) – ... áóäåò ëåæàòü ïëàñòîì ... (Bog.), Chví¾u stál, potom zaèal rozhorèene chodi po
kuchyni ... (Ballek) – ... îí ñíà÷àëà ñòîÿë ñòîëáîì, ïîòîì ïðèíÿëñÿ õîäèòü ... (Zamoškinová),
... musel som si dáva riadny pozor, lebo mi mešter raz-dva strelil takú rendešnú po papuli, že som
sa hneï roztiahol (Ballek) – ... ìåøòåð ìîã â ëþáîé ìîìåíò òàê ìíå âûëåïèòü, ÷òî ÿ êàòèëñÿ
êóáàðåì ... (Zam.).
Stane sa, že prekladate¾ ruské prirovnanie vynechá, èím sa z textu vytráca obraznos a expresivita
originálneho spojenia, napr.: Ñëåçû ãðàäîì êàòèëèñü ó íåå ïî ùåêàì (Pasternak) – Po lícach
sa jej kotú¾ali slzy (Jes., Heg.). Èeský preklad: Slzy se jí kutálely po tváøích jako kroupy (Zábrana).
3.3. V ustálených slovných spojeniach s prirovnávacím významom sa môžu vyskytnú aj slová,
ktoré sú dnešnému èitate¾ovi neznáme. Nejasná motivácia a expresívnos tak nezriedka zaujmú
používate¾ov jazyka a nútia ich pátra po pôvodnom význame jednotlivých komponentov. Nejasná
motivácia èasto súvisí s archaizáciou slova, ako napr. v spojeniach ñèäåòü áàðèíîì, ñòîÿòü
ôåðòîì, õîäèòü ãîãîëåì. Ich prekladové ekvivalenty nájdeme v slovníkoch, no etymológia a „tajomstvo“
týchto spojení ostanú pri bežnom kontakte s frazeológiou zvyèajne neodhalené.
Pri frazéme õîäèòü, âûñòóïàòü ãîãîëåì – iron. strúha parádu (VRSS, V, s. 508) je dobré
vedie , že ãîãîëü je druh kaèky, ktorá pri plávaní drží hlavu vysoko zdvihnutú. Poznanie prvotnej
situácie, ktorá motivovala vznik spojenia, nám tak umožní bez klamlivých asociácií (napr. so spisovate¾om
Gogo¾om) prija a pochopi takúto frazému: ... ïî äåðåâíå ãîãîëåì õîäèòü ... (Pasternak)
– ... chodi si po dedine ani páv ... (Jes.). Keï sme sa už dotkli možnej asociácie slova ãîãîëü
s menom spisovate¾a, nedá nám neuvies zaujímavé príklady aktualizovaného použitia tejto frazémy.
Slovenský èitate¾, ktorý nepozná východiskový význam ruskej frazémó, nemusí postrehnú jej
použitie ako frazeologizovaného a zároveò aj ako vo¾ného spojenia. Môže by ochudobnený o možnos
pochopi napätie medzi ãîãîëü a Ãîãîëü v nasledujúcich ukážkach: Íå íàäî ÷âàíèòüñÿ.
Ñìèðè ãîðäûíþ, äðóæå. Òû õîäèøü ãîãîëåì, à ïèøåøü ... ìíîãî õóæå (porov. Šanskij, 1985,
s. 154), alebo:
Îãëÿäèòå ïàìÿòíèêè – âèäèòå ãåðîåâ ðîä âû!
Ñòàíåò Ãîãîëåì, à òû âåíêîì åãî âåëè÷ü.
(Majakovskij)
Pozrite na pomníky – na plemeno velièín!
Stane si ako Gogo¾ – hneï ho v óde vylíè.
(Feldek)
Aj ïalšie frazémy a ich preklady vo Ve¾kom rusko-slovenskom slovníku obsahujú slová dnes už
nepoužívané, napr.: ñèäåòü áàðèíîì – pejor. sedie so založenými rukami, hlivie , zahá¾a , æèòü
áàðèíîì – ži po pansky, ži na ve¾kej nohe, äåðæàòü ñåáÿ áàðèíîì – pejor. hra sa na ve¾kého
pána (VRSS, I, s. 47), õîäèòü, øàãàòü ôåðòîì – chodi , kráèa ako páv (VRSS, V, s. 422). Táto
skutoènos zvyšuje stupeò zviazanosti komponentov daného spojenia a vedie k jeho månšej zrozumite¾nosti.
Aj keï etymológia je tu zaujímavá, v preklade sa èitate¾ovi zvyèajne ponúkne všeobecne
známy ekvivalent zachytený slovníkmi, ktorý neodha¾uje celé to prí ažlivé a tajomné pozadie.
4.0. Pri postupnej premene vo¾ného spojenia s inštrumentálom na ustálené spojenie sa niekedy
prejavuje dvojstupòovos frazeologizaèného procesu. Zriedka sa vyskytnú prípady, keï jedna frazéma
zachytáva a vykazuje príznaky prvotnej aj druhotnej frazeologizácie. Jej stupeò sa prejaví pre-
152