Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

pa sa uskutoènila v roku 1996 v Bulharsku. Tu boli podpísané
dohody o spolupráci s fondom Slovania a Slovanskou univerzitou
v Sofii. Výsledkom misie sú aj periodické stretnutia mládeže
pod názvom Slovanský svet: pramene, osud, perspektívy.
V roku 1997 sa konala misia v Èechách a prezentácie Akadémie
v rôznych mestách, napr. v Prahe, Brne, Olomouci, Karlových
Varoch. Výsledkom boli viaceré dohody o vedeckej spolupráci
v oblasti slavistiky i dohoda o reštauraèných prácach
v pravoslávnom kostole sv. Juraja pri ruskom ve¾vyslanectve
v Prahe. Šiesta etapa sa uskutoènila v roku 2000 v Srbsku pod
názvom Pravoslávne svätyne Srbska v svetovom kultúrnom
dedièstve. V roku 2001 sa uskutoènila siedma etapa na Cypre.
Misia nebola vybra á náhodne, pretože celá Európa, slovanský
svet nevynímajúc, preberala z Cypru, centra stredomorskej
civilizácie, kultúrne hodnoty, ktoré majú mimoriadny význam
najmä pre južných a východných Slovanov.
1. – 6. apríla 2003 sa uskutoènila ôsma etapa misie na
Slovensku. V rámci programu sa uskutoènila prezentácia Akadémie
v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca a v Ruskom
centre vedy a kultúry v Bratislave, v Matici slovenskej v Martine
za prítomnosti jej predsedu J. Markuša, DrSc., riadite¾a
Slavistického kabinetu SAV profesora J. Doru¾u, DrSc., a vedúceho
Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej
fakulty Trnavskej univerzity doc. J. Pavlovièa, CSc. Ïalšie stretnutia
sa uskutoènili na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity
a na pôde Pravoslávnej eparchie v Prešove.
V rámci misie rektorka Akadémie odovzdala dvom predstavite¾om
slovenskej rusistiky a kultúry diplom o zapísaní do
Zlatej knihy GASK za prínos a uchovávanie kultúrnych a duchovných
hodnôt Slovenska ako súèasti svetového kultúrneho
dedièstva. Toto ocenenie bolo udelené doc. PhDr. Eve Kollárovej,
CSc., a básnikovi Milanovi Rúfusovi. Na základe rozhodnutia
Akademickej dumy GASK obidvaja ocenení boli poctení
aj udelením vedeckej hodnosti profesora.
Eva Kollárová pôsobí na Fakulte humanitných vied Univerzity
Mateja Belu v Banskej Bystrici, je predsedníèkou Asociácie
rusistov Slovenska, èlenkou prezídia Medzinárodnej asociácie
uèite¾ov ruského jazyka a literatúry, hlavnou redaktorkou
medzinárodného èasopisu Ruský jazyk v centre Európy.
Profesúra a zápis do Zlatej knihy GASK jej boli udelené za
prácu pedagogièky, filolologièky, kulturologièky, autorky uèebníc,
neúnavnej propagátorky a organizátorky podujatí súvisiacich
so šírením ruskej a slovenskej kultúry.
Milan Rúfus získal ocenenie za celoživotné dielo básnika,
esejistu, prekladate¾a ruskej literatúry, za morálnu autoritu
porovnate¾nú s autoritou L. N. Tolstého na prelome 19. a 20.
storoèia v Rusku.
Slavistický kabinet SAV dostal od Štátnej akadémie slovanskej
kultúry v Moskve do daru publikáciu Dejiny kultúr
slovanských národov (prvý diel). Spolupráca slovenských vedeckých
a pedagogických pracovísk so Štátnou akadémiou slovanskej
kultúry v Moskve by mohla vyústi do konkrétnych
projektov, tak ako tomu bolo aj v iných krajinách.
Anna Pavlásková
ÒÅÐÇÈŽ, Á.: Ðóñêî-ñðïñêå ¼åçè÷êå ïàðàëåëå.
Áåîãðàä : Ñëàâèñòè÷êî äðóøòâî Ñðáè¼å 1999. 372 s.
Je nesporné, že po spoloèenských a politických premenách,
ktoré sa uskutoènili pred desiatimi rokmi, sa rusistika
u väèšiny slovanských národov dostala do hlbokej krízy. Isté
je i to, že táto kríza rusistiky bude ma už v najbližšej budúcnosti
negatívne dôsledky nielen pre túto disciplínu, ale i pre celú slavistiku.
A to už aj preto, že v rámci slavistiky dominovala rusistika
nielen v teoretickej oblasti, pri gramatických komparatívnych
opisoch, ale slúžila za vzor aj v lexikografii pri rozpracúvaní
lexikologicko-lexikografických koncepcií i pri tvorbe
rusko-inoslovanských a inoslovansko-ruských slovníkov. Slavisti
si dnes túto skutoènos dobre uvedomujú, zostávajú však
pred živelnos ou tejto krízy poväèšine bezradní.
Preto pôsobia povzbudzujúco a inšpiratívne iniciatívy na
udržanie a ïalší rozvoj rusistiky srbských rusistov a slavistov,
ktorí i napriek zložitej hospodárskej a politickej situácii v podmienkach
hospodárskeho embarga a politických sankcií s vypätím
všetkých intelektuálnych tvorivých síl robia všetko preto,
aby si rusistika v Srbsku a Èiernej Hore udržala dosiahnutú úroveò
i rozsah primeraný kultúrnym potrebám srbského národa.
Pravda, pre srbskú rusistiku je vôbec príznaèné, že už tradiène
bola pevnejšie zaèlenená do slavistiky, než to bolo u ostatných
slovanských národov. A platí to i o súèasnosti. Presviedèa
nás o tom už prevaha rusistických príspevkov v reprezentatívnych
zborníkoch Slavistika (I. – VII.), ktoré prinášajú materiály
zo sympózií, organizovaných každoroène pod názvom Skup
slavista, na ktorých sa rusistika prezentuje v úzkom spojení
s ostatnými slovanskými filológiami i srbistikou. Treba však
pripomenú , že vedecká rusistika má u Srbov dlhú tradíciu,
nepomerne dlhšiu ako napríklad rusistika na Slovensku. Srbi
už pred piatimi rokmi ve¾kolepo zaznamenali 120. výroèie vzniku
samostatnej katedier rusistiky na Belehradskej univerzite
ve¾kým medzinárodným sympóziom, z ktorého vyšiel cenný
zborník prevažne komparatívnych rusistických prác (porov.
Slavica Slovaca, 1999, s. 86-88). Okrem toho srbská rusistika
i organizaène je tradiène súèas ou slavistiky tak v akadémii,
ako aj na fakultách v rámci katedry slavistiky. A takto je i v
súèasnosti zaradená do celonárodného výskumného slavistického
makroprojektu Êîíôîíòàòèâíè èñòðàæèâàœà
ñðïñêîã è äðóãèõ ñëîâåíñêèõ ¼åçèêà. Starostlivos srbskej slavistiky
o rusistiku potvrdzuje i kompletná bibliografia lingvistickej
rusistiky za ostatných pä desiat rokov (Ïèïåð, Ï.:
Áèáëèîãðàôè¼à ¼óãîñëîâåíñêå ëèíãèñòè÷êå ðóñèñòèêå. Òîì
I. 1945 – 1975; òîì II. 1976 – 1985; òîì III. Íîâè Ñàä : Ìàòèöà
ñðïñêà 1986 – 2000).
Dobrou vzpruhou srbskej rusistiky sa naposledy stala
i nová séria slavistických publikácií pod názvom Ñëàâèñòè÷êà
áèáëèîòåêà založená pred piatimi rokmi, v ktorej už vyšli tri
rusistické práce a štvrtá je v tlaèi. Ako v poradí druhá kniha
tejto série vyšli štúdie Bogdana Terziæa (1928), nestora srbskej
rusistiky, pod názvom Ðóñêî-ñðïñêå ¼åçè÷êå ïàðàëåëå/
Ðóññêî-ñåðáñêèå ÿçûêîâûå ïàðàëëåëu, ktorá predstavuje jeho
najvýznamnejšie práce. Štúdie sú napísané striedavo v srbskom
i ruskom jazyku.
Hlavnou výskumnou oblas ou B. Terziæa sú teoretické
otázky konfrontácie slovanských jazykov, ktorých výsledky
aplikoval najmä v oblasti rusko–srbskej derivatológie, ako aj
pri výskume vplyvu ruského jazyka na spisovnú srbèinu. Jeho
druhou, nie menej významnou výskumnou oblas ou sú dejiny
rusko-srbských vz ahov najmä so zrete¾om na vznik novosrbského
jazyka. Znaènú pozornos venuje i významným osobnostiam
srbskej a ruskej slavistiky. Keïže súbor štúdií B. Terziæa
predstavuje prierez jeho vedeckou tvorbou, spomenuté
oblasti sa v knižke podávajú v piatich osobitných kapitolách.
V prvej kapitole pod názvom Òåoðè¼ñêî-ìåòîäîëîøêà
184