Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Buch, když odchazi dussa, hned telu smrad a wssecko osskliwe a hnusne prichazi, tak y když odchazi
Buch, hned w žiwem tele gako w smradlawem hrobe biwa dussa pochowana (zv. I., ftk. è. 166),
ale obèas sa prikláòa aj k inej možnosti – pri zachovaní vernosti v obsahu je jeho preklad citátov
vo¾nejší, no štylisticky bohatší, ako napr. preklad citátu sv. Jána Zlatoústeho: Qui vult iocari cum
diabolo, non postest gaudere cum Christo Kdo chce zartovati a zartuge z diablem, swetem a telem,
ten se nemoze radovati wo nebeskem kralowstwi z Krystem Panem (zv. I., ftk. è. 108), èi sv. Bernarda:
Noli fugere! Noli timere o homo! Non enim ad puniendum venit Parvulus iste, sed ad te salvandum,
non venit bellum gerere, sed pacem facere. Neutikag prawý, ach neutikag o èloweèe od Boha
tweho, od ditatka malièkeho, nebog sa a nestrachug sa, ponewaè Buch ten, toto prawim Boske
nemluwnatko neprisslo preto na tento swet, abi tebe trestalo, ale abi te spasilo, neprisslo s tebu
bogowati, ale abi si ty pokog weèny mel, pokog ti doneslo (zv. II., ftk. è. 25) a ïalší: Phito tak
reèený cirkevný uèitel: Ni malum crescens inhibeas, crescit in immensam magnitudinem gesli bezbožnost
hned pri malem geg poèatku neudusiss a nenaprawiss? Wiroste w nekoneènu welikost
a sskodu (zv. I., ftk. è. 72), alebo: Gregorius Magnus: Qui peccata minima devitare neglegit a statu
iustitiae, non quidem repente, sed partitus totius cadit kdo nagmenssich hriechuw se newaruge, ten
ne hned naras milost božu trati, ale pomali do wetssich hriechuw pada (zv. I., ftk. è. 74).
Úplne iný charakter ako v období zániku Rímskeho impéria mal text klasickej latinèiny (resp.
text tvorený pod¾a vzoru klasickej latinèiny) so široko plynúcimi súvetiami rozdelenými syntagmami,
do ktorých sú vložené iné syntagmy, zhodným prívlastkom umiestneným za podstatným menom,
hojným využívaním particípií a s urèitým slovesom postaveným na konci vety. Text tvorený
pod¾a zásad klasickej latinèiny tzv. „zlatého veku“ bol vzorom aj pre tvorbu humanistických autorov,
no práve obdobie humanizmu bolo medzníkom, keï sa zaèala presadzova aj literárna tvorba
v národných jazykoch. Latinèina v tomto období badate¾ne ovplyvnila tvorbu v národných jazykoch
a aj v slovenských textoch 16. – 18. storoèia nachádzame mnohé lexikálne, pravopisné, syntaktické
a štylistické vplyvy klasickej latinèiny. Najmä v štylistickej a syntaktickej rovine pretrvávali humanistické
tendencie a sú nimi poznaèené aj texty kázní D. Mokoša a preklady citátov z patristickej
literatúry v nich.
Štylistickým zámerom D. Mokoša a aj snahou priblíži sa k pôsobivosti antického cicerónskeho
vzoru bolo v prekladoch latinského textu napr. použitie dvoch rovnoznaèných výrazov ved¾a seba.
Autor takýmto spôsobom dosahoval väèšiu nástojèivos výpovede, no niekedy druhým èlenom alebo
celým bližším urèením aj ozrejmoval, bližšie špecifikoval a vysvet¾oval význam obsahovo širšieho
alebo niekedy len knižne používaného prvého èlena takéhoto slovného spojenia, 17 ako to vidíme
napr. v citáte zo životopisu sv. Jána: Virgo in aevum permansit Pannec aneb gako panna nagèistegssa
naweky gest zustal (zv. II., ftk. è. 54) alebo v citáte sv. Bernarda: Aspice o homo, quam
gravia sunt munera, pro quibus necesse fuit Filium Dei vulnerari Pohled o èloweèe hrissny pohled
gak tesske gsu ranny twe, to gest hrichi a neprawosti za ktere musel syn Bozi ranen biti (zv. I., ftk.
è. 104) a v citáte zo sv. Petra Chrysológa: Quod quadragesimam jejunamus, non est humana inventio
Authoritas est Divina, non est deterrens usu, sed de coelestibus secretis. e sa prawi pust tento
sstiricat dnuw postime neni negake lidske winalezenuti, ale wlady a moci gest Boskej etc. (zv. I.,
ftk. è. 128-129).
Charakteristickú kvetnatos cicerónskeho prejavu dosahoval D. Mokoš èastým používaním prívlastkov,
prípadne ich rozvíjaním aj v tých pasážach prekladu, kde bol originálny text bez nich,
napr.: Sw. Bonaventura: Sicut putredo aufert pomo decorem, colorem, odorem et saporem: Sic
peccatum aufert animae decorem vitae, odorem famae, valorem gratiae et saporem gloriae Gako
prawi zhnilost odgima gablku krasu, ffarbu umnu a chut, tak rowným spusobem hrich smrtedlny
odgima dussi krasu žiwota, wunu poctiwosti, wladu milosti a chut slawi nebeskeg (zv. I., ftk. è. 164),
17
Pozri DORU¼A, J.: Slováci v dejinách jazykových vz ahov. Bratislava : Veda 1977, s. 31-32; taktiež DORU¼A, J.: O jazyku
Kamaldulskej Biblie a Kamaldulského slovníka. In: Slovenská, latinská a cirkevnoslovanská náboženská tvorba 15. – 19. storoèia.
Ed. J. Doru¾a. Bratislava : Slavistický kabinet SAV 2002, s. 12-17.
159