Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

(a) Fuit is... Imperatori Maximiliano, dum vixit percharus... (103)
Ten bol ve¾mi milý cisárovi Maximiliánovi, pokým žil...
(b) Peccas 2. in eadem responsione, dum addis... (70)
Po druhé, mýliš sa v tej istej odpovedi, keï dodávaš... (t. j. tým, že dodávaš)
(c) Ita, dum coecus coeco ductum praestat, ambo in foveam cadunt. (103)
A tak, keï slepý vedie slepého, obidvaja padnú do jamy (t. j. vždy, keï vedie).
(d)
Hinc enim sequeretur, quod dum oppugnare cepit Ecclesiam anno 1517. non fuerit
illuminatus a Spiritu Sancto... (99)
Z toho by totiž vyplývalo, že keï roku 1517 zaèal napáda Cirkev, nebol osvietený
Duchom Svätým...
Ïalšiu výraznú èrtu Sentivániho jazyka predstavuje nedodržiavanie súslednosti èasov, èo sa
najmarkantnejšie prejavuje v úèelových vetách (pod¾a normatívnej gramatiky sa, naopak, v týchto
prípadoch striktne predpisuje consecutio temporum). Úplne bežný je výskyt konjunktívu prézenta
po spojke ut, hoci sa v hlavnej vete nachádza minulý èas. Táto prax je aj proti dobovým zásadám
správnej gramatiky. No opä tu môžeme vidie paralelu medzi živou latinèinou a vernakulárnymi
jazykmi. Podobná je situácia aj v opytovacích vetách, kde sa èasto vyskytuje konjunktív prézenta,
i keï nadradené sloveso je v minulom èase. Tu je, pravda, niekedy ažko rozlíši , èi ide o otázku
priamu alebo nepriamu.
Èo sa týka používania slovesného spôsobu a súslednosti èasov vo ved¾ajších vetách, jeho neustálenos
sa dá ¾ahko vysvetli tým, že štúdiom syntaxe sa klasickí filológovia zaèali bližšie zaobera
až v 19. storoèí. Staršie normatívne gramatiky neposkytujú používate¾ovi latinského jazyka
takmer žiaden návod, ako narába s ved¾ajšími vetami (v staršej gramatike bol dôraz na morfológii,
na slovných druhoch a syntax sa zaoberala takmer výluène pádovými väzbami). 29 A tak bol každý
autor ponechaný viac-menej na svoju skúsenos a riadil sa úzom, ktorý nadobudol zo svojej lektúry.
Okrem toho, domnievame sa, riadil sa aj svojím vlastným jazykovým vedomím.
Ve¾mi zaujímavým sa v Sentivániho textoch ukazuje používanie slovesného èasu. Upútajú nás
najmä minulé èasy, z ktorých je perfektum jednoznaène najfrekventovanejšie. Nepodarilo sa nám
jednoznaène urèi , kedy Sentiváni používa perfektum a kedy imperfektum; jeho použitie nemožno
opísa pomocou pravidiel modernej normatívnej gramatiky. 30 Èasto sa imperfektum používa spolu
s perfektom, prièom nevieme zisti dôvod, preèo sa v jednej výpovedi vyskytujú rozlièné èasy tam,
kde by, zdá sa, postaèoval len jeden, napr.:
...quaero: Undenam hi Praedicatores, et ex qua Patria in Hungariam tunc temporis venerint?
quo idiomate Evangelium Christi praedicabant? in qua Hungariae parte id propagarunt,
et quibus id annunciabant? (78)
...pýtam sa: odkia¾, z ktorej krajiny prišli do Uhorska títo kazatelia, akým jazykom ohlasovali
Kristovo evanjelium, v ktorej èasti Uhorska ho šírili (rozšírili) a komu ho ohlasovali?
Usus vero Communionis sub una Specie fuit adhuc tempore Apostolorum: imo ab ipso
Christo sic distribuebatur post suam Resurrectionem duobus discipulis in Emaus... (110)
Ale zvyk prijímania pod jedným spôsobom bol už za èias apoštolov. Ba sám Kristus ho
takto podal dvom uèeníkom v Emauzách po svojom vzkriesení...
29
ÖSTLUND, K.: Johan Ihre on the Origins and History of the Runes, s. 38.
30
Perfektum sa všeobecne charakterizuje ako èas naratívny, bez oh¾adu na to, èi skutoènos , ktorú opisuje, je jednorázová alebo
dlhotrvajúca. V spojení s perfektom je imperfektum èasom, ktorý opisuje okolnosti deja. Perfektum je v takom prípade tempus
narrativum, imperfektum tempus descriptivum. Porov. MENGE, H.: Repetitorium der lateinischen Syntax und Stilistik. Wolfenbüttel
1905, s. 221.
143