Číslo 2 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

va o konferencii z 22. – 24. 9. 1987 v Bratislave a v Nových
Zámkoch; spoluautorka M. Majtánová).
1988
O jazyku prvej slovenskej zdravovedy. Výživa a zdravie, 1988,
è. 5, s. 116-117.
1990
X. slovenská onomastická konferencia. In: Slovenská reè, roè.
55, 1990, s. 182-185 (správa o konferencii konanej
v dòoch 13. – 15. 9. 1989 v Bratislave).
1991
Kniha o pomenúvaní (Masár, I.: Príruèka slovenskej terminológie.
Bratislava 1991). In: Slovenský denník, 18. 9. 1991, s. 5.
1992
P. J. Šafárik a slovenské národné obrodenie. Zborník referátov
a diskusných príspevkov z vedeckej konferencie. Ed.
I. Sedlák. Matica slovenská 1989. 411 s. In: Slavica Slovaca,
roè. 27, 1992, è. 2, s. 219-222.
1994
Náreèia Zvolena (Zvolen. Monografia k 750. výroèiu obnovenia
mestských práv. Ed. V. Vaòková. Martin 1993). In:
Kultúra slova, roè. 28, 1994, s. 241-244.
Štyri príruèky na precvièovanie pravopisu (L. Rýzková, A. –
Beòková, J. – Matušková, A.: Precvième si pravopis. Bratislava
1994. Tieže: Precvième si pravopis v 6. roèníku
základných škôl. Tamže: Tieže: Precvième si pravopis
v 7. roèníku základných škôl. Tamže: Precvième si pravopis
v 8. roèníku základných škôl.). In: Kultúra slova,
roè. 28, 1994, s. 304-306.
Svätí a poèasie (Habovštiaková, K. – Bošácka, Z.: Svätí a poèasie.
Pranostiky. Oma¾ovánky pre deti školského veku
s vysvetlivkami k jednotlivým obrázkom. Bratislava
1994). In: Slovenský jazyk a literatúra v škole, roè. 41,
1994/95, s. 187-188 (ref.).
1996
Habovštiaková, K.: Dvadsa rozprávok K. Habovštiakovej.
Katolícke noviny, 16. 8. 1996, s. 8.
Bieñkowska, D.: Styl jêzykowy przek³adu Nowego testamentu
Jakuba Wujka. In: Slavica Slovaca, roè. 31, 1996, è. l,
s. 80-82.
1999
Kuchar, R.: Právo a slovenèina v dejinách. 1. vydanie. Bratislava
: Vydavate¾stvo Rak 1998. 176 s. In: Slavica Slovaca,
roè. 34, 1999, è. 2, s. 176-177.
2003
Slavia occidentalis, Tom 59 (2002). Red. J. M. Piskorskí. Poznañ
2002. 233 s. In: Slavica Slovaca, roè. 38, 2003, è. 1,
s. 78-81.
Mieczys³aw Ma³ecki (1903 – 1946)
V júli tohto roka uplynulo sto rokov od narodenia významného
po¾ského jazykovedca, slavistu Mieczys³awa Ma³eckého,
ktorý svojimi výskumami významne posunul úroveò slavistického
bádania v prvej polovici 20. storoèia. Jeho myšlienky
i unikátny materiál, ktorý prezentoval vo svojich dielach, si
zachovali svoju inšpiratívnu a výpovednú silu i dokumentaènú
hodnotu až do dnešných èias. Sté výroèie narodenia poskytuje
príležitos pripomenú najdôležitejšie medzníky jeho života
i tvorivej èinnosti, a to najmä tie, ktoré sa týkajú slovenskej
slavistiky, aj na stránkach nášho èasopisu.
Mieczys³aw Ma³ecki sa narodil 14. júla 1903 v Mielci.
Študoval na klasických gymnáziách vo viacerých mestách;
stredoškolské štúdiá zavàšil maturitou v Novom Targu.
V rokoch 1923 – 1927 študoval na Jagelovskej univerzite
v Krakove po¾skú a slovanskú filológiu (ako ved¾ajší predmet
romanistiku). Z jazykovedcov mu okrem iných prednášali
napr. Jan £oœ, Jan Rozwadowski, Kazimierz Nitsch,
s ktorým v neskorších rokoch spolupracoval pri príprave jazykovozemepisných
projektov.
Magisterský titul z po¾skej filológie získal predèasne už
r. 1926 obhajobou práce Archaizm podhalañski wraz z prób¹
wyznaczenia granic tego dialektu. Výsledky svojich prvých
zahranièných terénnych výskumov (získal výmenné štipendium
a skúmal náreèia v Juhoslávii) predstavil v doktorskej práci nazvanej
Cakawizm a mazurzenie. Habilitoval sa ako 27-roèný na
základe rozpravy o práci Przegl¹d s³owiañskich gwar Istrii.
V 30-tych rokoch intenzívne pracoval ako uèite¾ a funkcionár
na materskej fakulte, v Jazykovej komisii PAU a ve¾a
èasu strávil v teréne pri náreèových výskumoch, a to jednak doma
v Po¾sku, jednak v zahranièí. Skúmal napr. slovanské náreèia
v Banáte, macedónske dialekty v Grécku i na území Macedónie.
Mimoriadny význam i dosah mali práve dlhoroèné intenzívne
výskumy macedónskych náreèí. Študoval ich na širokom základe
èi pozadí bulharských i srbských náreèí, èo mu dovolilo porovnáva
jazykové systémy južnoslovanských jazykov. V štúdii
Z zagadnieñ dialektologii macedoñskiej (1938) vyslovil názor,
že macedónske dialekty (i jazyk) sú samostatné, èo v tých rokoch
(ale ani neskôr) nevyvolávalo iba súhlas.
Napriek tomu, že v rokoch 2. svetovej vojny prežíval ažké
chvíle (istý èas bol aj internovaný v koncentraèných táboroch
v Sachsenhausene a v Dachau) a nemohol kontinuitne
a oficiálne èi legálne pokraèova vo výskumnej práci ani v pedagogickej
èinnosti (výraznou mierou sa však zaslúžil o zabezpeèenie
tajnej výuèby na univerzite), hneï po oslobodení
Krakova v januári 1945 sa s ve¾kým úsilím a vervou podujal
reaktivova násilne prerušené vysokoškolské štúdium a organizova
vedeckovýskumnú èinnos . V novembri 1945 bol vymenovaný
za riadneho profesora novoutvorenej Katedry slovanskej
dialektológie. Zaslúžil sa o obnovenie vydávania Rocznika
Slawistyczného a inicioval vydávanie série knižných
prác (Biblioteka Studium S³owiañskiego). V ambicióznom ediènom
pláne patrilo popredné miesto príprave a spracovaniu Atlasu
jêzyków s³owiañskich. V júli 1945 ho valné zhromaždenie
PAU zvolilo za èlena Akadémie. Zomrel náhle a neèakane
3. septembra 1946 po neúspešnej operácii slepého èreva.
Niet pochybností o tom, že pre slovakistiku a slovenskú
slavistiku majú najväèší význam tie práce, v ktorých M. Ma³ecki
prezentoval výsledky svojich (terénnych) výskumov venovaných
problematike slovensko-po¾ského pomedzia. Spolu s K.
Nitschom (M. Ma³ecki bol však jediným explorátorom) r. 1934
vydal Atlas jêzykowy polskiego Podkarpacia, prvé to jazykovozemepisné
dielo v slovanskom svete. Cie¾om atlasu bolo
zaregistrova spoloèné èrty v lexike južných sliezskych a malopo¾ských
náreèí v horskej a podhorskej oblasti, ktoré tvoria
istý celok aj napriek rozdielnostiam v hláskosloví a tvarosloví.
Atlas potvrdil, že v týchto po¾ských náreèiach funguje vrstva
173